Založ si blog

Zápisky nekandidáta 2.

BS nekandidát
…A znova prší a kvapčí a na kopcoch nad Štiavnicou sa prevaľujú oblaky, akoby toto úžasné mesto bolo zakliate a mladého študenta chytajú z toho také depresie, že utrpe-nie mladého poeta veľmi hladko prechádza do suicidálnych myšlienok. Pod súvislou masážou studených prstov dažďa odpadávajú z bývalých waldbürgerovských palácov kusy omietky, padajú do nenávratna kusy stáročí… Umiera história, umiera jedno z najcennejších miest krajiny pod Tatrami, mesto Horáka, Hykischa a Maríny (v tomto poradí som ich koncom sedemdesiatych rokov minulého tisícročia vnímal)… Ešteže v tomto mestečku funguje zopár krčiem: „Metrák“ – alias Metropol, vlhká a zamastená tmavá budova, ktorá má však tú výhodu, že do nej profesori málokedy nazrú. Keď sa blúdiskom chodieb dostanem s novými spolužiakmi k nášmu stolu, kde netuším, že tam, pod klenbou, na pódiu stával veľký biliardový stôl, objednáme desať pív a zač-neme s „Bolíviou“ – hrou, ktorá spočívala v tom, že sa spoza krígľa hádzalo zápal-kovou krabičkou a podľa toho, ako dopadla, musel nasledujúci hráč odpiť z piva.
Pravidlá boli pomerne zložité a obsahovali viacero rituálov, avšak pointa hry bola celkom jednoduchá: ožrať sa „do prvého“ a potom si väčšinou pokračovanie nikto nepamätal, mozaika predošlého dňa sa potom zvykla skladať nasledujúci deň počas prestávok vo vyučovacom procese. Pri Metráku sa oplatí na chvíľu pristaviť, pretože okrem toho, že táto historická budova slúžila svojmu bohumilému účelu niekoľko sto-ročí, v čase nášho rozprávania mala špecifické rysy, ktoré sa oplatí opísať: po vstupe do máshauzu vpravo bola „reštaurácia“, ktorú tvorilo niekoľko stolov, pokrytých igelitovými obrusmi – tam sme sedeli málokedy. V ľavej časti domu, kde sme väčšinou trá-vievali svoj voľný čas (a niekedy aj čas vyučovacieho procesu – tie momenty majú dodnes skvelú chuť zakázaného ovocia a zvláštnu príchuť slobody), bola okrem stolov a stoličiek aj veľká pec na tuhé palivo, ktorú obsluhoval Igor. Igor bola osoba (vykazujúca znaky Downovho syndrómu) asi mužského pohlavia v modrých teplákoch. Keď sme mu občas prihrali jednu desiatku (ak sa dobre pamätám vtedy stálo pivo neuveriteľných 1,70 Kčs!), bolo nám všetkým fajn. Obsluhovala nás jedna z čašníckych legiend tých časov – populárna „Džudy“. Tu treba spomenúť ďalšieho Petra, muzikanta – klaviristu, ktorý k nám dochádzal každý deň z Krupiny (býval iba niekoľko desiatok metrov od rodného domu Andreja Braxatorisa, to som však dozvedel až neskôr). V tom čase bol hudobnou hviezdou štiavnického gymnázia. Dokonca ako trinásťročný účinkoval v televízii so svojou skupinou Elán (ten Rážov Elán asi ešte ani neexistoval) v Televíznom klube mladých, kde okrem iného zhudobnili aj text básnika Vojtecha Mihálika. Prosto, mal pred sebou skvelú budúcnosť (s poľutovaním musím konštatovať, že dnes ju má už aj za sebou…) hudobného talentu. No a keďže okrem účinkovania na školských akciách s privretím jedného oka (keďže ešte nebol plnoletý) hrával pravidelne každý víkend aj na tanečných zábavách, veľmi slušné honoráre z nich míňal na štedré napájanie svojich spolužiakov. Od mladých maturantov nás k mladým alkoholikom delil iba pomyselný krôčik.. Veľmi dobre sme sa zabávali na vtedajšej produkcii oficiálnej slovenskej populárnej hudobnej scény – samozrejme česť výnimkám. Sledovali sme vtedy známu súťaž „Bratislavská lýra“ a zastrájali sa, že sa jej raz určite zúčastníme. Podarilo sa nám to vskutku symbolicky – niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov a text som napísal – v češtine. A bol to aj posledný ročník „Lýry“…) No a keď sme zistili, že naši spoloční obľúbenci sú Led Zeppelin a maďarská skupina Piramis, hneď sme si ich zahrali a zaspievali a Peter zistil, že (asi po mame) mám celkom dobrý hlas, istý čas dokonca hrozilo, že budem ich sólovým spevákom, ale potom z toho zišlo, pretože sa mi nechcelo „dochádzať na skúšky do Krupiny“ a textárčina nevyžadovala toľko úsilia. Teda vďaka Petrovmu (v triede sme mali niekoľko Petrov a tiež Pavlov, takže pri ich meninách koncom školského roka to bolo divoké) donátorstvu sme trávili dosť času v krčmách. Hodno spomenúť, že napriek tomu, že mal na „ateistickom“ gymnáziu dobrý prospech – bol veriaci. Tento fakt sme my, ešte nevyhranení, (prípadne niektorí jasne karieristicky do červenej rieky smerujúci jedinci) taktne obchádzali, pretože viera v Boha sa naozaj v tom čase „nenosila“ a bola skôr na smiech…

Anton Andrej Pižurný
Tomáš mlynárik

Voda. . .

30.04.2017

JOŽO URBAN nemal rád počítače. Písal na servítky, na kusy papiera, po krčmách aj inde. V jeho ostatnom byte vo Zvolene neďaleko námestia (kde býval s manželkou Ivanou) mal obývačku predelenú viac »

Krabička cigariet od Muža z Košic

29.04.2017

Nuž s Jožkom Urbanom sa veru nedalo príliš nasucho. Majster alkohol (ktorý ho nakoniec aj zdolal) bol príliš silný súper, preto radšej zvolil urobiť si zo silného súpera priateľa. Stálo viac »

Lepkék fogunk (Motýle chytáme). . .

28.04.2017

...Po cestách začali hučať obrovské kombajny. Išli jeden za druhým, vo dne, v noci. V horúcich oblakoch vírili suchý prach. V poliach krútili pred sebou veľkými viac »

theresa mayova

Mayová: Rokovania o brexite budú ťažké

30.04.2017 16:25

Britská premiérka odmietla kritiku, že jej vláda ohľadom rokovaní s EÚ "žije v inej galaxii" ako zvyšok dvadsaťsedmičky, a že ju preto čaká vytriezvenie.

tankovanie, biopalivá, benzín

Biopalivá druhej generácie: autá pôjdu aj na drevo

30.04.2017 15:00

Už desať rokov sa do motorových palív pridávajú zložky vyrobené z kukurice či repky olejnej. Od roku 2019 pribudnú aj prísady z dreva, lístia či zo slamy.

Ukrajina, vojaci

V Donbase prišli o život ďalší dvaja vojaci vládnych síl

30.04.2017 14:41

V prípadoch, keď dochádza k narušeniu prímeria, sa zo zodpovednosti za tento stav navzájom obviňujú obaja aktéri konfliktu v Donbase.

fico, robert fico,

Smer nepodporí odvolávanie Danka, potrestať treba úradníkov, tvrdí Fico

30.04.2017 14:30

Vládna strana Smer nepodporí konanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorej programom bude odvolávanie predsedu NR SR Andreja Danka za kauzu otvárania listov.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 439
Celková čítanosť: 546974x
Priemerná čítanosť článkov: 1246x

Kategórie