Založ si blog

P o z o s t a l o s ť

BA

BA

Old Poisons & Zalatája krov – (v „poprevratovom dodatku“) …
Štefanovi Moravčíkovi (len – ak o tom nepovie – Valérovi Mikulovi) …

Skice textov tejto ešte na spoločenskú objednávku rozpísanej „básnickej“ soc. do-bierky začali „vznikať“ v období moskovsky vodkovito tuhej československej oplotenej ŠtB „ne-normalizácie“ niekedy medzi rokmi 1976 – 1983 ako výraz urputnej nekolektívnej snahy ich vtedajšieho nikým a ničím (ani verejnou straníckou schôdzou nepoučiteľného a ani cenzúrou neodraditeľného) „autora“ o zosúladenie takých nezosúladiteľných okolností a „TRH-MRH“ súvislostí „vyvolávajúcich“ ich „vznik“, akými preň tamtoho „času“ boli nevysloviteľné bezvýchodiskové osobné trampoty a socialisticko-realistické desatorá príhovorov, príkazov, odkazov a zákazov najprv ešte len „zaslúžilého“ a potom (aj týmto v mene „pokroku“ fantáziu a mladosť „vštepivo“ škopiacim „plemenčinom“) už i „národného“ umelca a komunistického top-deformátora Vojtecha Mihálika. Prostredníctvom ktorých – ako samojediný – ÚV za trest zhora dosadený ko… hút (s pomocou jeho štipancami a ich prvými plodmi – knižkami „obťažkaného“ a tak legitimovaného kŕdľa o zrne básniacich sliepok, servilne mäkčiacich kapúnov „avantgardy“ a zle dĺžiacich východniarov) – „vychovával“ v mesačnej prílohe Nové slovo mladých (jednostrannej to „liahni“ zbúchanej kýmsi za ÚV KSS po spojeneckej invázii zrušený literárny mesačník Mladá tvorba) nové a nové kľuvajúce sa vlny a smeny „mladých,“ socialisticko sa realizmujúcich veršozobcov a zbierkonoskýň tak, aby ani do konca svojho skutočne nepozemského „básnického života“ a neskutočne nadzemsky ťaživej budovateľskej „existencie“ nedokázali vo svojej básnivej duši „socialisticko-realistických kurviatok“ viac odlíšiť jeho manipulácie od svojich (potalentovaných) autorských predpokladov. A teda rovnako ako ON (padlý anjel „katolíckej moderny“) museli ďalej a ďalšie päťročnice (kolektívne socialisticky kotkodákajúc a nikdy – ani vo sne pritom – jednotlivo individualisticky nezakikiríkajúc) len slúžiť a slúžiť (a v – znášať sa a v – znášať) tentokrát (ku) „svätým, anjelom a bohom“ komunistického – režimu…
Sú to preto texty – ponášajúce sa na každého (a na nikoho) – spomedzi robotnícko-mužických týmto „múzickým“ školiteľom ich autorovi (rovnako ako aj ostatným samopalne rytmizujúcim úderníkom ČSĽA – v NSM – rýmujúcim o traktoristoch, dojičkách, upratovačkách, baníkoch, montéroch a žeriavničkách onoho „času“ budovania a obrany socialistickej „vlasti“) jednohviezdne a päťcípo doporučovaných, triedne uspokojujúcich, socialisticky poangažovaných (vyCastrovaných a doPinochetovaných) alebo do moskviča totality Vietkongom, Angelou Davis či Che Guevarom z rôznych (i protichodných) umeleckých smerov (aj in memoriam) prepriahnutých za-básnkov. A zároveň na každého (a na nikoho) z o to viac prekliatych básnikov, poetov a poetiek, s ktorými sa „autor“ po prvý raz práve tu vystavenej domlátenej „žatvy“ jatóčnych textov za týchto znárodňujúco vražedne, jednotne (do dôchodku) až do zbláznenia pravidelným milicionárskym krokom – na bodák – krvavo a zlato prichádzajúcich i privádzaných sviatkov pracujúceho ľudu – nevyhnutne len a len stretal…

A tak sa pravdepodobne – antimilitaristicky dokolorované všeľudsky zreparované (a v duchu materializmu a dialektiky historického vývoja dodatočne i nakrivo zarámované „originálnymi“ autentickými literárnymi názvami) predsa len ponášajú iba na svojho „autora“ z oných tak beznádejne radostných a vý(c)hodne plánovaných „čias“…
Táto soc. dobierka „básní“ má ambície preto byť – po obdobnej (za svetlý zajtraj-šok i-schematicky) zápasiacej spisbe o socializmus na Slovensku (v 50., 60. a 70. rokoch minulého storočia) len ďalším (seba-kritickým) dôkazom toho, že pre na hlavu päťročnice upozorňovaného kladivom a s jazykom podrezaným kosákom sa socializmus nikdy nekončí. Akože sa ku „svojmu“ (žiaľ aj bez monsterprocesu dokázateľnému „autorovi“) tieto „budovateľské protestsongy“ – hoci sa ponad ne ako i ponad toto „obdobie svojej tvorby“ usiluje preniesť s nebeským kazačkom ekvilibristických kúskov hraničiacou virtuozitou vo „svojich“ ne-dnešných (ni-kdy viac nie všedne angažovaných a tak súčasných „básňach“) – vracajú v podobe kladných záškodníckych zmienok rôznych (od tých „čias“ až podnes čapájevovsky partizán-čiacich) literárnych BarbaRusov vyhlasujúcich tieto na večné časy – a nikdy inak – básne za poéziu. A niekedy sa k nemu vracajú aj formou zákerných re/vizionárskych reedícií, aby uprostred divookého kapitalizmu, aj po výstrele z Eurory a Celebriďnom útoku na Uhorkovú sezónu znovu na 99,99 % potvrdili veľmoc a silu neporaziteľného, pretože nikdy v skutočnosti nejestvujúceho socializmu, (a jeho tieňa – socialistického realizmu). V mene ktorých v týchto frontálnych, nedostatkami zamínovaných „básňach“, ako ich „autor“ (zakaždým s peňaženkou deravejšou ako rešeto) toľkokrát guľomätne hniezdiac Maximálne úspešne a bez vyznamenania sa padol…
A toto červené voodoo je tým viac (marxisticko-engelsovsky, leninsko-stalinovsky a brežnevovsko-husákovsky) bezzbožnejšie, o čo viac sa pri ich čítaní a reštaurovaní aj ich už dávno zlikvidovanému post. soc. zombie „autorovi“ znovu vidí, že ako prerod „poeta doctus“ v „poeta natus“ (a naopak) (ako do alkoholického okna) zachytávajú spolu so vznikom jeho „metrickej kostry“ i vznik jeho obrazného ústrojenstva „v jeho“ stále one-skorenejšom a nesúčasnejšom – vďaka všetkému nad/škrtnutému – takpovediac re-evolučnom „básnickom“ – orgazmizme…

Skrátka jeden tak za „socializmu“ ako i po „za/matovom prevrate“ stratený zatratený, že až potratený „neznámy autor“ (dnes už za nič sa nehanbiaci – od poloviery a hnevu biely a poloneviery a hanby červený „génius“) pristúpil ku týmto už trochu minulosťou zaváňajúcim gulagitkám ako ku „podareným“ čas/tuškovitým zvyškom vždy len tak tak živého mladého „autora“. A popravil ich zaň (a aj spolu s ním) oplakal len tou mierou, aby ako krvavý neslaný a nemastný fľak na papieri aj bez komisárika síce stále živili istú nádej, ale naozaj – v duchu reálneho socializmu – sa už nikdy celkom nezhmotnili…

„ … a tak som „seba“ ako „svojho dvojníka“ (Miloš odpusť) prvý a aj posledný raz od tých nezabudnuteľne rozhodných, aj pomätníkom už čoraz ťažšie predstaviteľných o(kom)plotených tuzexových proletárskych „čias“ naokamih zazrel (drmoliac si pri tom pre neistotu päťbolestnú päťcípu a päťzmyselnú zarieklamanku) …

Vyhodený robotníkom a družstevníčkou z veže zo slonovej kosti – stále ešte visel na prítomnosti – akoby vo výskoku bez dopadu – v proletárskom nebi-pekle – tesne nad zemou; vyplazoval oči, gúľal jazykom a kopal pri tom do „vzduchu našich čias“ v rytme jambu… Alebo to bol – trochej?! …

Niečo epicko-lyricky chrčal… Nebolo mu pre nie celkom zvládnutú formu, schlpenú bradu a chuligánske háro vôbec rozumieť…
Ako sna/živá kalkulačka prepočítaval slovám slabiky a hláskoval si ich pridusene odpredu aj odzadu – lúskajúc pritom zamastenými džínsami na rukách aj na nohách…
Pravdepodobne hľadal nejaké neošúchané aspoň v troch slabikách sa rýmujúce, metaforicky, gramaticky, rytmicky, logicky i ideologicky vhodné slovo do rýmu…

Vlastne som si ho zblízka poriadne prezrel až optimisticky zvaliac sa aj s ním na ponovembrovú dlažbu a ako v inter-nacionalistickom „Dome smútku“ štylisticky naň pri-varujúc lepšie člo/veko…
Až na to, že on sa už akiste komunizmu nedožije – bol mi podobný na „nepoznanie“ …

Pravdaže pri ukladaní na vecnosť došlo k urputnému vzájomnému múmioznému zápasu, keď dva-tri mesiace ne-intelektuálnej mauzóleálnej zisku(kuch)tivej špinavej roboty vydajú za celé desaťročia pre krajšiu budúcnosť so zápalom vykonávanej a spoločensky prospešnej práce „inteligenta“…

Po triedne rozdelenom svete sa bezcieľne motal krokom „Pochodu padlého revolucionára“…
„Hej, hor sa“ – za ním – „sveta proletá-ri!“…

(Však on si ho už niekto pochová)…

(A aj ten on – zaručene bude – feministka – Zo – ja!)…“

Post soc. kap.:
Niektoré z reparovaných textov vyšli ešte nesvojho „času“ a v pôvodnom pr/znení vďaka láskavému pochopeniu Ivana Hoffmana (prevratového hymnistu a pesničkára dobového folkového združenia Slnovrat) spolu s básňami Miloša Žiaka v roku 1979 ako sú-časť ich spoločného samizdatového vydania s názvom „Dvojzáprah“ potom ako im rovno-mennú básnickú dvojzbierku kvôli opozičnému správaniu a na príkaz vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ – koho iného ako nár. um. Vojtecha Mihálika – ako mladým autorom vrátil šéfredaktor redakcie básnickej tvorby tohto vydavateľstva zasl. um. Ľubomír Feldek. Viac o tom čase – Miloš Žiak – Alef, Bejs… Jid (Kaligram 2006) a Miloš Žiak – Mrzáci studenej vojny (Kaligram 2003); či časopis Fragment Zlatá krv – kaviareň „U Michala“ – 1/2 2007.

Autor „poprevratového dodatku“ okrem tohto tu súdružsky in memoriam vyššie popraveného (ako pomlčka, resp. trojbodka v zastúpení) knižne vydal o-bo-zretne doposiaľ len tieto dva tituly –
– kubica – čím marián – báseň ako – báseň (vyd. FR&G 2004)
– kubica – čím marián – báseň – bez všetkého…(vyd. FR&G 2006)

A na každého, kto by niekde (bez jeho súhlasných výkrikov mrzačeného „autora“) pyrotechnicky „dobromyseľne“ vykutral ešte nejaký ďalší jeho dobou neodistený a časom nevybuchnutý text sa bude ob – zvlásť na ob‘ – vodnom ob‘ – javisku ob’ – scénne – ob’ – čas aj v hr-obe – obracať…

V predvečer 20. výročia novembra 1989
Marián Kubica

(z pozostalosti… Mariana našli v roku 2012 obeseného na jabloni…)
http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/60248-basnik-e2-80-93-napriek-vsetkemu-e2-80-93-marian-kubica-1955-e2-80-93-2012/
Kubica rozhovor

Falošné profily virtuálnej reality

23.07.2017

To, čo dokážu stvoriť niektorí ľudia na internete, naozaj dokáže predčiť aj najväčšiu fantáziu. Ani spisovateľ s najbujnejšou predstavivosťou by asi sotva dokázal vymyslieť príbeh, viac »

Vrahovia z Krivínskych brál. . .

22.07.2017

Nad obcou Psiare pri Hronskom Beňadiku, za tokom rieky Hron sa nachádza krásny vrch, ktorý sa volá Krivín. Na tieto miesta je situovaná aj tzv. „Slovenská brána“, ktorá je vstupom z južného viac »

Pssssst!

18.07.2017

Moja prvá láska bola raz na liečení v Bojniciach. Mali sme sladkých sedemnásť a vzdialenosti pre mňa vtedy nehrali rolu, preto som sa smelo vybral za ňou na dlhú cestu autobusom. V tých časoch viac »

Vladimír Mečiar

Mečiar: Symbol rozdelenia federácie, ale aj možného zneužitia moci

23.07.2017 11:00

S menom Vladimíra Mečiara, ktorý sa narodil 26. júla 1942, sa spája rozdelenie federácie a vznik samostatného Slovenska.

lietadlová loď, loď, Gerald R. Ford

Nová pýcha americkej flotily. USA zaradili služby loď novej generácie

23.07.2017 10:18

USA po rokoch meškania a nečakaného predraženia uviedli do služby lietadlovú loď USS Gerald Ford, ktorá je prvým zástupcom novej generácie nosičov lietadiel.

Anthony Scaramucci

Šéf komunikácie Bieleho domu vymazal svoje tweety, išli proti Trumpovi

23.07.2017 09:58

Nový riaditeľ komunikácie Bieleho domu Anthony Scaramucci vymazal všetky staré tweety zo svojho účtu. V sobotu o tom informoval na twitteri.

Islamský štát, fallúdža, irak,

The Guardian: Interpol má zoznam 173 možných atentátnikov

23.07.2017 08:58

Zoznam 173 členov IS, ktorí majú údajne osobitnú prípravu zameranú na páchanie samovražedných útokov v Európe, rozšírila medzinárodná policajná organizácia Interpol.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 498
Celková čítanosť: 649574x
Priemerná čítanosť článkov: 1304x

Kategórie