Založ si blog

Zlatá skrinka II.

LA DODO LÉ LA A CHRISTOPHER

Blížime sa k Saint Joseph a veru sme už riadne smädní. Akosi sme sa rozšupli a odrazu sme sa ocitli v mestečku Saint – Joseph, pod lávovými poliami Piton de la Fournaise, presne na opačnom konci ostrova. Povedali sme si, že veď sopka nám neujde. Táňa navrhla, aby sme nešli do centra, ale že má chuť ísť si sadnúť niekam na perifériu.

A už aj šoféruje nášho červeného Renaultíka k akémusi ošumelému baru, na ktorom je nápis “La dodo lé la”. Dodo je meno mystického vtáka – symbol ostrova. Niečo podobné ako “orgoj chorchoj” na Sibíri. Tiež ho nikto nevidel, ale vraj určite kedysi žil. Je zaujímavé, že jeho portrét sa vyskytuje najmä na pohostinských zariadeniach. Inak, vlastne v slovenčine sa Jozefovi hovorí Dodo. Takže La dodo na Saint Joseph.
la dodo
Vchádzame do baru. Osadenstvo okamžite stíchne, vzduch sa dá krájať, len veľké lopaty ventilátora sa otáčajú. Pripadám si presne ako vo filme Davida Lyncha. Na Táni totiž vidieť, že patrí k hornej vrstve (ja som oblečený iba v ľahkých gatiach a košeli s madagascarským vzorom – tak ma je ťažšie identifikovať). Idem k pultu a objednávam dve whisky s ľadom. Počuť len bzukot múch.

Sadáme si opatrne ku stolu na teraske.

Chvíľu ticho sedíme, keď ku nám prichádza vysoký, sympatický černoch s oslnivým úsmevom okolo celej hlavy. Pozdraví a diskrétne si sadá ku vedľajšiemu stolu, hľadiac stále na nás.

Táňa nepohne ani brvou, iba si uchlipkáva z pohára. Robím to isté. Čakáme. Chlipkáme.
Z baru si prisadajú k černochovmu stolu ďalší domáci. Černoch na nás stále hľadí. Odrazu z neho vyletí:
– Just five minutes…
– Please?
– Just five minutes of happiness. Five minutes.

Pozriem sa na Táňu, ani ona nechápe. Posiela ma kúpiť ďalšie drinky. Keď sa vraciam z baru s pohármi, náš černoch už sedí pri Táni a veselo si trkocú po francúzsky. Táňa nás predstaví. On sa volá Christopher a pozýva nás ku nemu domov, kúsok odtiaľ. Dávame si načas. Onedlho už celé osadenstco baru sedí pri našom stole a medzinárodná družba je v plnom prúde.
V najlepšom Táňa vstáva a že teda dobre, ideme ku Christopherovi. Rozlúčime sa a ideme za vysokou postavou chodníčkami poza La dodo lé la… On ide prvý, potom Táňa a ja. Polohlasom sa jej pýtam, či si je istá že robíme dobre. Zasmeje sa, nech sa nič nebojím, že to bude v poriadku.
A naozaj. Vchádzame do záhrady veľkej vily. V garáži parkuje strieborné poršátko. Vila je zariadená luxusne, ale vkusne. Christopher nás usádza vo veľkej hale, okamžite je na stole niekoľko druhov whisky. Žmurkne na mňa:
– Just five minutes, Tony, – a kamsi odchádza.

Pýtam sa Táni, kam išiel. Zasmeje sa a mám vraj naliať a počkať. Ide k prehrávaču a púšťa rege.
– Pozri Tony má tu plno muziky, ktorú máš rád. Genesis, aj Led Zeppelin…

Halou znie hudba, klíma fachčí odušu, na stole chladené drinky, pomaly sa uvoľňujem. Vtom dovnútra vchádza vysmiaty Christopher s plnou náručou omamne voňajúcich zelených rastlín. S veľkou radosťou ich kladie predo mňa na stôl.
– For You, Tony!

Už som videl všeličo, ale takúto kopu úrody niekomu len tak darovať… Začínam s ním debatovať. Čo neviem, Táňa tlmočí. Christopher je Parížan, jeho žena a štvorročná dcérka sú teraz v Metropole, kam onedlho tiež za nimi pôjde. Hovorím mu, že tiež mám takú dcérku. Christopher hovorí, že je vyštudovaný zverolekár. Hovorím mu, že môj otec tiež bol. Christopher hovorí, že má rád Led Zeppelin. Hovorím mu, že ja tiež…
Spadla klec a už začína párty o akej sa mi ani nesnívalo. Na ostrove uprostred Indického oceánu, dvanásťtitisíc kilometrov od Slovenska… Všetkého bolo dosť (aj viac), jediné, čo trocha rušilo, bolo vyvolávanie Táninho partnera, kde sme. Táňa mu hovorí, že všetko je v poriadku, len sme trocha zablúdili. Zábava graduje a graduje. O polnoci Christopher už spieva so mnou s veľkým oduševnením slovenskú hymnu a jeho „Na tatróooo blííískááá…“ je neodolateľné. Dáme samozrejme ešte aj Marsejézu. 🙂 Tánin partner je však už v telefóne dosť nervózny, tak sa radšej s Christom lúčime…

SLNEČNÝ OČISTEC

Život má päť minút. Povedal Christ.
V mestečku Saint Joseph na brehu mora.
Do jeho domu museli sme prísť.
Cestou sme blúdili. Noc tiekla zhora.

Ľudia sú farební. Nebo je modré.
No No Man No Cry!
Krv všade červená. Kto srdce odrel
musí sa ísť hľadať na sveta kraj.

Na konci sveta. Tam je aj málo dosť.
Christopher: čierny muž a biely dom.
Otvoril Dušu. Podal nám radosť.
Tak sme si spievali: Women go home.

Polnočná rozlúčka otvára raj.
Päť minút je večnosť v tropickom lete.
No People No Cry!
… rozprestrel krídla a odletel…

( © Anton Pižurný, 10. jún 2006, Saint Denis, La Reunion, In: Pandorina skrinka, 2013)
Plage-de-la-Reunion
(Presne pred deviatimi rokmi, 15. mája 2006 ma osud odprevadil a zavial na šesť týždňov na ostrov za Madagascarom, doprostred Tichého oceánu na La Reunion – z franc.: Stretnutie)

© anton andrej pižurný
21. mája 2015
Úryvok je z pripravovaného románu ZLATÁ SKRINKA

Hubári pozor!

21.09.2018

Viete, prečo je tak veľa hríbov? Veď včera hovorili v telke, že Mochovce nie sú v poriadku! .:.

Podenkovosť

21.09.2018

E F E M É R Y Každý deň sa učím, že všetko tu je dočasné, a je mi preto na smiech to večné čvachtavé pachtenie sa po mizivom marive, ktoré ničím nenaplní hroby, iba pozostalým uberie viac »

Modus v kulturáku

20.09.2018

Jedného zimného večera bol v našom Kultúrnom dome koncert slovenskej skupiny Modus. Poznali sme od nich len pesničku "Suzie". My, ortodoxní rockeri, odchovaní na maďarskom hardrocku, sme trocha viac »

peniaze, domino, riziko, investícia, investor

USA a Čína spolu nehovoria. Peking ruší obchodné rokovania

22.09.2018 10:32

Čína zrušila obchodné rozhovory so Spojenými štátmi, ktoré sa mali uskutočniť počas nasledujúcich dní, tvrdí The Wall Street Journal.

florence, záplavy

Vyčíňanie hurikánu Florence má v USA už 45 obetí

22.09.2018 10:20

Zasiahnuté regióny sa stále stretávajú so záplavami a úrady naďalej vyhlasujú evakuácie pre nové oblasti.

čile, pinochet

20 bývalých tajných agentov z éry Pinocheta odsúdili za vraždy

22.09.2018 10:06

Agentov čilskej tajnej polície dostali tresty v rozmedzí 100 dní až 17 rokov väzenia.

pavučina

Pavúčia krása (či hrôza) v Grécku: na pobreží vznikla gigantická pavučina

22.09.2018 09:33

Pavúky z druhu Tetragnatha pracovali na plné obrátky vďaka obrovským populáciám hmyzu, ktorým sa živia.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 899
Celková čítanosť: 1361440x
Priemerná čítanosť článkov: 1514x

Autor blogu

Kategórie