Založ si blog

S p r o s t á k e . . .

Sestra Renatka ma cez prázdniny na Prenčove učila všeličomu. Bola staršia, múdra a mnohé mi vysvetľovala. Teda skoro všetko, na čo som sa jej pýtal. Aj o tom, ako je to medzi chlapcami a dievčatami.

Raz povedala, že ukážeme starej mame a deduškovi, akí sme šikovní a že sa vyberieme na hríby. Vzali sme si košík, nejaké jedlo, pitie a išli sme. Najprv cez Čistú vodu popri pálenici na Majere, kráčali sme nádherným chrámom lesov pod Sitnom, nad našimi hlavami plynul mäkký čas v podobe bielučkých oblakov na krásnom modrom oceáne. V sviežom náručí riedkeho dubového lesíka sme sa na chvíľu ochladili pri studničke a potom sme sa vybrali hlbšie do hory. Hríbov však akosi nebolo.

– Renatkááá, našiel som!

Zavolal som sa sestru, keď som zbadal krásne biele hríby. Renatka rýchlo pribehla ku mne, chvíľu skúmavo hľadela na môj nález. Potom sa usmiala na mňa, čupla si, hríby opatrne vytrhla a vložila ich do košíka.
Cítil som sa ako boháč a veselo sme sa pobrali ďalej. Asi sme si nevybrali najlepší čas. Lebo sme už žiadne hríby nenašli. Ale nevadilo nám. Niekoľko krásnych sme už mali v košíku a bol čas pomaly sa poberať domov. Renatka bola smelá a viedla nás neomylne horou. Zdalo sa mi však, že tie miesta sú celkom neznáme a spomenul som si, že tu kdesi aj Kmeť našiel tú lebku s dvomi zámkami na čeľusti, tak mi nebolo všetko celkom jedno.

Sestra išla smelo vpred, tak som veril, že vie, kam kráčame. Po čase som si však všimol, že sa akosi často obzerá dookola. Začal som ju podozrievať, že sme zablúdili. Renatka sa však tvárila hrdinsky, tak som jej veril. Po čase chodenia sme však vyšli na akúsi lúku.

– Tu sme ale predsa už boli…

Veru, zablúdili sme. Vybrali sme sa preto celkom iným smerom a naozaj! Konečne sme našli starú asfaltku a zbadali sme aj Sitno. Podľa neho sme sa asfaltkou pustili smerom, kde sme si mysleli, že je Prenčov. Boli sme už aj poriadne hladní a smädní, lebo sa nám už všetko minulo. A vtedy Renatka vymyslela, že ma naučí Archimedov zákon, hoci sme sa ho mali učiť až o niekoľko rokov. Keď sme zbadali prvé domy Prenčova, už som vedel „Teleso ponorené do kvapaliny“. Keď sme pri zapadajúcom Slnku vchádzali do nášho dvora, už som vedel aj „je nadľahčované silou, ktorá sa rovná váhe kvapaliny telesom vytlačenej“. Naša dobrodružná výprava sa skončila šťastne. Pyšne sme išli za deduškom a ukázali sme mu náš úlovok. Pozrel sa do košíka a zahundral:

– Vy sprostáke, čo za huby ste to priniesli?

To nás tak urazilo, že Renatka hodila košík na gang a odvtedy sme deduška volali „dedo“.

(c) anton a. pižurný
Spriadanie myšlienok

Plávka

O ľuďoch

27.04.2017

LOGIKA Mnohí knižní vydavatelia serú na úroveň textov, je preto logické, čo potom vytláčajú... PODVEDOMIE Muž po celý svoj život podvedome znova a znova hľadá cestu, ktorou na tento svet viac »

Otvorený list

26.04.2017

OTVORENÝ LIST PREDSEDOVI NR SR Bola raz jedna krásna krajina. Vraví sa, že keď Pán vytváral svet, uprostred kontinentu nechal kus miesta, ktoré ešte nijako nepomenoval. "Sem budem chodiť na viac »

Vyhrňme si ruky

24.04.2017

Vždy sa teším na Tlačové besedy predsedu NR SR pána Danka. Jeho naratívne konštrukcie a perly ducha sú potom najlepšími statusmi na Facebooku, ktorému pohrozil, že treba obmedziť jeho hranice. viac »

Fontána, Levoča

Fontána v Levoči opäť ožije

27.04.2017 17:00

V centre Levoče bude čoskoro opäť chrliť vodu fontána. Už desať rokov bola táto národná kultúrna pamiatka z roku 1898 mimo prevádzky.

Euro, peniaze

ECB ponechala menovú politiku bezo zmeny

27.04.2017 16:51

Európska centrálna banka nezmenila svoju menovú politiku. Dôvodom je nízka inflácia. Francúzske voľby na to vplyv nemali.

fico, kobjak

Bielorusko môže byť podľa Fica pre Slovensko mostom do Eurázie

27.04.2017 16:08

Pred úrad vlády prišli štyria aktivisti z Inštitútu ľudských práv Ficovi pripomenúť, aby sa s bieloruským premiérom Kobjakovom nerozprával iba o biznise.

Považský hrad

Vek Považského hradu pomôže určiť kus trámu

27.04.2017 16:00

Považský hrad navštevuje čoraz viac turistov. Môže za to jeho obnova, do ktorej sa pustilo mesto Považská Bystrica.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 436
Celková čítanosť: 543621x
Priemerná čítanosť článkov: 1247x

Kategórie