Založ si blog

Kosenie lúk 1. . .

KOSENIE LÚKY POD SITNOM

Janka Považanová Pižurná

 

Naša dedinka Prenčov leží učupená pod majestátnym Sitnom, ktoré ju svojou rozľahlosťou chráni ako kvočka svoje kurence pod krídlami (pozrite sa naň z ovocného sadu).

     Majere pod Sitnom vyzerajú ako v rozprávke. Nízke domčeky s červenými strechami vytvárajú neopakovateľný kolorit. Samotná dedinka sa rozkladá po oboch stranách cesty, vedúcej do Hontianskych Nemiec. Nebudem písať o histórii dediny, ale chcela by som najmä mladým ľuďom pripomenúť, ako sa voľakedy žilo a  pracovalo.

 

Túto časť som pomenovala „Kosenie lúky pod Sitnom – Na Poliach“. Naše lúky sú pod úpätím Sitna, vzdialené asi hodinu chôdze od dediny. Lúky ležia pod horou, zimné vetry a víchrice lámali konáre stromov a  porozhadzovali ich po lúke. To sa muselo vyčistiť. Práce so senom sa začínali už zjari. Keď slniečko vysušilo mokrú zem, išli sme čistiť lúky Na Polia. Drevenými hrabľami sme vyhrabávali napadané lístie, polámané konáre, rozhrabali sme krtince, vysekali bodliače a šípy. Hlavne sme museli pozbierať kamene, aby sa koscom nevyštrbili kosy, keď budú stínať steblá trávy. My sme si svoje urobili a teraz bude treba čakať niekoľko mesiacov, ako sa zachová príroda, či bude dosť pršať, aby tráva vyrástla.

Začiatkom júna išiel otec na prieskum, či je tráva už súca na kosenie. Doma si prelistoval staré kalendáre, do ktorých roky zapisoval, aké bolo počasie. Podľa rôznych pranostík skúšal predpovedať vývoj počasia.

Po porade so svojim bratom sa dohodli, že môžu začať. Deň pred tým si v záhrade nakovali kosy na železnej babke, skontrolovali poriská – kosiská, či sú v poriadku. Predvečerom sa pripravili na cestu, pretože spať budú vonku na lúke, aby ráno mohli skoro začať, kým je ešte rosa. Do koženej „kobely“ – tašky, si zabalili po kúsku chleba, slaninky a samozrejme fľaštičku s pálenkou. Nesmeli zabudnúť na oslu (na brúsenie kosy) a oselník (podlhovastá nádobka z plechu s vodou, ktorú si pripevnili na opasok). Keď sa kosa zatupila, museli ju naostriť osličkou, namočenou vo vode. Na opasku nesmel tiež chýbať malý drevený hrnček, črpáčik, ktorý si otec sám vystrúhal z dreva. Tým si naberal vodu zo studničky, keď bol smädný. Cez plecia si prehodili veľké kabáty a pomalým, rozvážnym krokom odišli. Na lúke si odkosili trocha trávy na podstieľku, kosy zavesili na stromy, prikryli sa veľkými kabátmi a pri rozhovore pomaly pospali. Skoro ráno ich zobudil spev vtákov a ranná rosa. Občerstvili sa čistou vodou z  potôčika, z fľaštičky si dali po jednom dúšku na zohriatie, kosy popreťahovali osličkami a „Vo meno Božie“ sa dali do kosenia. Kosy svišťali a zarosená tráva sa pod ostrím ukladala do úhľadných riadkov. Nepotrebovali ani hodinky. Podľa vychádzajúceho slnka vedeli odhadnúť, koľko môže byť hodín a aj hladné žalúdky pripomínali, že by im už mali priniesť raňajky.

To už bola starosť nás žien, doma. Mamka raňajky pripravila a ja som ich odniesla na pole. Obyčajne to bola domáca varená klobáska, varené vajcia a v kondličke zapražená polievka, prípadne biela káva. Mala som dlhú cestu pred sebou, ale chodila som rada. Boli sme vychovaní tak, že pomoc v domácnosti sme považovali za samozrejmú. Na chrbát som si dala kôš, upletený z lipového lyka, do jednej ruky kondličku s polievkou, do druhej hrable a vykročila som. Cestu som krátila tak, že som si vždy predstavovala, kadiaľ pôjdem. Prvé to boli majere pod Sitnom, potom „výmoľ“ na Slančíkojo lúkach, ďalej vpredu žblnkotajúci potôčik a potom som už videla hornú časť lúky. Lúky boli na miernom kopci, ktorý sa zvažoval smerom k  potoku. Keď som už bola celkom blízko, tak som zaujúkala. To bol signál, aby chlapi odložili kosy, povyzúvali si bagandže, umyli si ruky a spotenú tvár a vystreli sa na trávu. Iste ich už boleli plecia a nohy, veď riadok za riadkom postupovali dolu kopcom.

Na plachtičku som rozložila dobroty a pozorovala som ich, ako s chuťou jedia. Keď sa naraňajkovali, políhali si do chládku, tváre si prikryli vreckovkami na ochranu pred dotieravými muchami. Ja som zatiaľ rozhadzovala riadky, ležiacej trávy, aby skorej preschla. Medzi pokosenou trávou sa sem-tam začervenali sladké jahody – iskričky. Nazbierala som z nich kytičku pre mladších bratov. Uložila som riadky do koša, omrvinky z chleba som vysypala do mraveniska a už som kráčala dolu kopcom do dediny.

 

(pokračovanie)

kosenie

Prvý kolaborant mestečka

21.08.2018

... Nakoniec som s rodičmi opúšťal legendárny Balaton. Maďarské pláne a puszty ostávali za nami a my sme sa blížili k hraniciam našej vlasti, Československej socialistickej republiky. Dlho viac »

Páni Tvorstva

20.08.2018

I N F E R N O Ľudia už jedia aj kvety a zlato Muži sa milujú s mužmi Ženy sú čoraz tlstejšie Virtuálna realita ovláda životy Stromy sa vraždia na kšeft Matka Zem sa útrpne krúti V pekelnej viac »

Tento svet nebol pre teba

19.08.2018

ET CETERA (Jožovi Urbanovi) Keď ti je dobre, nikam sa neponáhľaj, - tak som ti vravieval, ale ty tvojimi večne nervóznymi šľapajami si vybehol kamsi pristrmo a privysoko, kde možno ani ženy už viac »

Zemetrasenie v Iráne

Venezuelu zasiahlo zemetrasenie so silou 7,3 stupňa

22.08.2018 06:03

Informácie o prípadných škodách zatiaľ k dispozícii nie sú. Bolo vydané aj varovanie pred cunami.

Hlavná stanica v Bratislave

Nová doprava pri Bratislave vyvoláva rozpaky

22.08.2018 06:00

Výstavba nových diaľnic pri Bratislave si vynútila zmeny v doprave.

manafort

Trumpov človek Manafort vinný z daňových podvodov z čias Janukovyča

21.08.2018 23:16, aktualizované: 23:25

Ide o prvé víťazstvo pre tím zvláštneho vyšetrovateľa Roberta Muellera, ktorý preveruje údajné ruské ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb.

raketa, rusko, tos-1

Rusko uzavrelo vojenskú dohodu so Stredoafrickou republikou

21.08.2018 22:44

Vzťahy Ruska so SAR sa dostali do stredobodu pozornosti v júli, keď v SAR zavraždili troch ruských novinárov

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 866
Celková čítanosť: 1286846x
Priemerná čítanosť článkov: 1486x

Autor blogu

Kategórie