Založ si blog

Rejdijou Laxembórk 1. . .

REJDIJOU LAXEMBORK 1.

(Šelaková platňa)

 

V našej obývačke sme mali veľké rádio. Bol to vlastne pekný kus nábytku, malo zaoblené tvary, v nich veľké reproduktory, šuplíky. Na ňom trónil televízor. Bol čiernobiely a keďže v tom čase sme na ňom mohli sledovať iba Československú televíziu, veľa som si z neho neužil. Aj tak som sa väčšinu voľného času hral v parku. Kým náš otec ešte žil, mali sme taký zvyk, že sme sa celá rodina posadili v obývačke. Vtedy išli Večerníčky, ktoré sme volali „Okienka“, podľa toho, že v ich úvodnej zvučke sa zhášali a zažínali okná na domoch. Dopredu do kresla si sadol náš otec a my sme spoza jeho chrbta sledovali potom aj Správy. Otec to komentoval, ale ja som nič nerozumel. Samé „Kombajny vyšli do polí“, alebo „Plán päťročnice splníme“, či „Sovietsky zväz je náš najväčší priateľ“. Keď sa správy blížili k záveru, potuteľne sme sa usmievali a čakali sme, kedy otec zaspí. Oprel sa jednou rukou o kreslo, hlava mu kľuckala. Bolo to smiešne a zabávali sme sa na tom.

 

Náš televízor sa vyznačoval aj tou vlastnosťou, že hocikedy sa v ňom stratil obraz, vtedy bolo treba k nemu prísť, riadne ho udrieť na isté miesto na boku a obraz znova naskočil. Väčšinou na to používali mňa. Televízor bol už tak vycvičený, že niekedy stačilo len vstať a podísť k nemu, či udrieť nohou o dlážku a bolo to vybavené. Neskôr som to riešil tak, že som si vzal metlu nna dlhej rúčke a tou som ho poklepal. Bolo to vlastne prvé diaľkové ovládanie.

 

Večer dávali občas filmy „s hviezdičkou“, to som ja nesmel pozerať a musel som ísť do spálne. Ale nechával som si pootvorené dvere a škárou som opatrne sledoval film. Myslel som si, že o mne nevedia. Nuž, raz však dávali francúzsky film, kde bolo vidieť nahé prsia. A to už veru naši prišli k dverám spálne a zatvorili ich. Takže o mne dobre vedeli. Na druhý deň som však bol chorý, ostal som doma. Sestry boli v škole, otec v robote, mama v obchode. A tak som si zapol televízor. Opakovali ten zakázaný film a ja som ani nedýchal, také to bolo vzrúšo. Kým sa mama vrátila z obchodu, už som znova poctivo ležal vo svojej posteli so šatkou na hrdle…

 

To rádio malo navrchu aj gramofón, ale to som sa dozvedel až neskôr, keďže na ňom stál ten televízor. V jednom z jeho šuplíkov som našiel starú platňu, nebola vinylová, bola ešte zo šelaku. Na nej spievala moja mama francúzsky šansón „V Paríži dievčatko býva, bokom od bohatých dám…“. Nebolo to na rýchlosti 33, ale rýchlejšie, 72. Povedali mi, že to je naozaj hlas mojej mamy. Otec jej ju daroval ako darček k výročiu ich svadby, keď boli v Bratislave v Rozhlase a vtedy ste si tam mohli nahrať vlastnú platňu (za poplatok), ktorú im potom zabalili do hnedého papiera.

 

 

(c) anton a. pižurný

Biela skrinka

televízor

Výročie

20.11.2018

Spodina

19.11.2018

Časnosť

18.11.2018

Prečo sa bojíme matky a milenky Smrti? Určite nemá železné zuby a je krásna ako májové ráno. Žiarlime na ňu, lebo sa pri každom vrtí? Smrť je verná družka, je radostná do špiku kostí, viac »

francúzsko, demonštrácia, protest, žlté vesty, cesta, auto, blokáda

Proti zvýšeniu cien palív sa okrem Francúzska protestuje aj v Belgicku

20.11.2018 19:14

Hnutie žltých viest blokuje v Belgicku cesty a sklady pohonných hmôt už niekoľko dní.

Erik Solheim

Odstúpil šéf Programu OSN pre životné prostredie Erik Solheim

20.11.2018 19:05

Audit OSN spochybnil jeho neúmerne vysoké cestovné náklady v čase, keď OSN musí znižovať svoje výdavky.

škola, žiaci, učiteľ, deti

Predprimárne vzdelávanie by malo byť povinné pre všetky 5-ročné deti

20.11.2018 18:18

Povinnosť absolvovať predškolskú prípravu by bola zavedená rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky.

Peter Gajdoš

Bojovú skupinu krajín V4 posilní v roku 2019 aj Chorvátsko, poveddal Gajdoš

20.11.2018 17:58

Podpisom nóty to dnes potvrdili ministri obrany V4 spoločne so svojím chorvátskym partnerom.