Založ si blog

Rádio Bolero. . .

To naše rádio sa volalo „Bolero“ a malo také magické zelené oko. Stanice na ňom som vylaďoval opatrne, zo šumenia neznámeho vesmíru sa vynárala hudba, cudzia reč. Objavil som niekoľko staníc, kde hovorili mne neznámou rečou, ďalšie boli ruské, nemecké a anglické. Ladiaci gombík na rádiu však bolo treba držať, aby bol lepší signál. Nuž som si poradil tak, že som zložil použitý lístok z vlaku (tie lístky boli vtedy z tvrdšieho hnedého kartónového papiera) a zasunul som ho za gombík. A bolo to.

Objavil som takto aj „Rejdijou Laxembórk“, Radio Luxembourg (RL). Bol to šok. Pesničky, ktoré som tam počúval, boli niečo úplne iné, ako oficiálna hudobná kultúra socialistického Československa. Boli plné rockovej energie, mali celkom inú atmosféru než náš hudobný budovateľský pátos. Tu som po prvýkrát počul kapely ako Queen, Sweet, Slade, Nazareth a mnohé ďalšie. Celé hodiny som preležal v tmavej izbe pri tom rádiu a počúval Tonyho Bredchowa, (Tony – ako ja 🙂 ), zvučky RL, ktoré som sa foneticky naučil naspamäť. Bol to celkom iný svet, ako ten náš. Naozaj som v ňom cítil závan slobody, nespútanosti.

Počúval som na ňom aj naše vysielania „Na modrej vlne“, alebo v sobotu „Maratón“ z košického štúdia s Jánom Kadom a Petrom Gažom, v ňom som po prvýkrát počul maďarskú skupinu „Piramis“, ktorá sa neskôr stala jednou z mojich najobľúbenejších. Po Maratóne vysielali „Hru pre mládež“, celé popoludnia som pri nich strávil v predstavách, ako asi vyzerajú herci, ktorí v nich hovoria. Napríklad som nikdy nevidel tvár často obsadzovaného Emila Fila, Emana Hasona, či ďalších.

🙂

Raz v zime som išiel čakať sestru Renatku ku vlaku, vracala sa zo štúdií na víkend domov. Na krk som si pod sveter zavesil naše tranzistorové rádio, mama ho lacno kúpila od ruského vojaka, ktorí k nám prišli po roku 1968. Kráčal som zimným parkom a vychádzala zo mňa hudba, bolo to veľmi zvláštne a príjemné, čakal som, že niekoho stretnem, ten sa na mňa bude prekvapene pozerať, ale nikoho som nestretol. Renatke som potom nôtil zvučky a reklamy Rádia Luxembourg, bola prekvapená, že to všetko viem naspamäť. A vtedy som zatúžil po takej čudesnej veci, že by som chcel raz pracovať v rádiu. To sa mi však zdalo príliš absurdné. Ale po mnohých a mnohých rokoch sa mi nakoniec túžba splnila…

 

© anton a. pižurný
6. apríl 2016 

rádio Bilero

Sami sebe

21.02.2018

Začiatkom roka sa vždy roztrhne vrece s rôznymi nomináciami a súťažami nielen o osobnosti, či knihu roka. Niektoré vydavateľstvá, či distribučné firmy, alebo rôzne agentúry si ich udeľujú viac »

Fuj, Slovan!

20.02.2018

...Loptové hry sa gúľali mojím detstvom v rôznych podobách. Najskôr to samozrejme začalo futbalom, v ktorom som bol ale dosť veľké drevo. Keď som však u sestry v Bratislave videl v televízore viac »

Špina

19.02.2018

Tak som si pozrel film “Špina” režisérky Terezy Nvotovej so scenárom Barbory Námerovej. Lena je sedemnásťročné dievča, ktoré vzdoruje rodičom, zažíva svoje prvé zamilovanie, tajné nočné viac »

depresia, únava, žena, smútok

Čakárne psychiatrov praskajú vo švíkoch

22.02.2018 06:00

Ministerstvo zdravotníctva zvažuje, že liečbu ľahších porúch presunie na iných lekárov.

sonja batova

Zomrela Sonja Baťová, nevesta zakladateľa obuvníckej dynastie Tomáša Baťu

21.02.2018 22:59

Vo veku nedožitých 92 rokov zomrela v nemocnici v kanadskom Toronte v noci na stredu Sonja Baťová.

Boko Haram, Nigéria, Kamerun

Po útoku Boko Haram na školu v Nigérii sú desiatky dievčat nezvestné

21.02.2018 22:57

Stále je pritom nejasné, či školáčky z miesta ušli, alebo ich členovia Boko Haram uniesli.

Dmitrij Peskov

Zákon o reintegrácii Donbasu k plneniu minských dohôd prispeje len málo, vyhlásil Peskov

21.02.2018 21:47

Zákon sa zameriava na "opätovné začlenenie" odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou separatistov podporovaných Ruskom.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 689
Celková čítanosť: 965342x
Priemerná čítanosť článkov: 1401x

Kategórie