Založ si blog

Choď od nás preč. . .

 

Raz sme sa veľmi pohádali s mojou o desať rokov staršou sestrou Beatou. Kázala mi upratať hračky, ale mne sa nechcelo, tak som jej niečo odvrkol a ona mi za to dala buchnát na chrbát. Zvrieskol som, že čo si to dovoľuje a bežal som pred dom. Ona za mnou. Znova ma dostihla a znova buchnát. Vtedy som zbadal na zemi hrdzavú zámku, zdvihol som ju a hodil som jej ju na nohu. Trafil som ju rovno na palec. Sestra zvrieskla a v bolesti si čupla.

To som už vedel, že som to prehnal. Posadili sme sa v kuchyni a ja som čakal na trest. A ten veru prišiel. Moja sestra urobila z ľanovej utierky batôžtek, do ktorého mi nabalila koláče a ponožky. Batôžtek priviazala na koniec palice:

– Tak a teraz choď preč od nás. Choď do sveta, keď nevieš poslúchať…

Zaliali ma slzy, ale statočne som vstal a išiel som. Kráčal som so zahmleným pohľadom s palicou s batôžkom na pleci (ako som to videl v niektorých knižkách) po našom dvore, ktorý som navždy opúšťal. Dvakrát som sa obrátil a hľadel som na sestru, ktorá stála s obviazanou nohou na schodoch do nášho domu. Bola tvrdá ako skala. Stála tam so založenými rukami a nevolala ma naspäť. Cítil som sa ako v tej rozprávke O Paľkovi keď bol celkom sám na svete.

S hrčou sĺz som vošiel do Schubertovho parku a schoval som sa v jednom svojom bunkri. Ale nedalo sa mi tam vydržať a preto som išiel stále ďalej. Došiel som až tam, kde sa končil park a za jeho plotom bolo už len pole, na ktorom krákali kŕdle vrán.

V slzách som sa posadil a začal jesť buchty. Až takýto trest som si predsa nezaslúžil! Sedel som tam dlho v plači až kým som nezjedol všetky buchty. Potom som si natiahol ponožky, lebo sa už ochladilo, vstal som a so sklonenou hlavou som sa pomaly poberal domov, lebo už sa aj stmievalo.

Doma bolo všetko v poriadku, všetci sedeli za stolom a veselo sa zhovárali. Potichu som si sadol na svoju bielu lavicu, na sestru som sa ani nepozrel. Ona sa tiež robila, akoby sa nechumelilo. Tak som si ešte raz vzdychol, umyl som sa, prezliekol do pyžama a išiel som spať.

Na druhý deň som sestru poslúchal, lebo som už nikdy nechcel ísť sám do sveta len s batôžkom…

(c) anton pižurný
Biela skrinka

Poézia v bordeli, bordel v poézii

23.05.2017

Po roku 1989 nastala u nás naozaj bizarná doba. Otvorili sa stavidlá dovtedy zakázaných vecí. Každý mohol všetko, sloboda mávala krídlami aj tam, kde nemusela. Ja som bol v roku 1993 "rozhnevaný viac »

Marína 118

22.05.2017

Mária Geržová (rod. Pischlová) (* 8. september 1820, Banská Štiavnica – † 22. máj 1899, Banská Štiavnica) bola slovenská národnokultúrna pracovníčka. Jej otec bol Pavol Pischl a matka viac »

Čiľejkárky

21.05.2017

Môj najlepší kamarát Igor mal rodinu v Čajkove. Bolo to kdesi pri Tlmačoch za Levicami. Mali tam vinice a keď sme boli prvákmi na strednej škole, pozvali ma na oberačku hrozna. Oberačka samotná viac »

Jeep Cherokee - 2014

USA zažalujú Fiat Chrysler pre emisie dízlov

23.05.2017 22:41

Americké ministerstvo spravodlivosti chce podať civilnú žalobu na Fiat Chrysler Automobiles pre nadmerné emisie naftových vozidiel.

manchester

Manchester smúti, ľudia sa schádzajú na pietnom zhromaždení

23.05.2017 20:14

Ľudia prišli s kvetmi a niektorí priniesli narýchlo vytlačené heslá so srdcom a nápisom: "Milujem MCR (Manchester)".

MANCHESTER

Slovenka z Manchestru bola v aréne deň pred útokom

23.05.2017 20:00

Dcéra Martiny Carr (za slobodna Balážovej), Slovenky žijúcej v Manchestri, sa deň pred teroristickým útokom v aréne opýtala: "A čo keď sa niečo stane, také ako v Paríži?"

SÚDNA RADA: Voľba zástupcov

Exkluzívne: Toto sú noví členovia Súdnej rady

23.05.2017 19:00, aktualizované: 21:45

Voľby do Súdnej rady určia na ďalšie roky smerovanie súdnictva. Toto je osem nových členov 18-miestnej rady.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 459
Celková čítanosť: 576974x
Priemerná čítanosť článkov: 1257x

Kategórie