Založ si blog

Choď od nás preč. . .

 

Raz sme sa veľmi pohádali s mojou o desať rokov staršou sestrou Beatou. Kázala mi upratať hračky, ale mne sa nechcelo, tak som jej niečo odvrkol a ona mi za to dala buchnát na chrbát. Zvrieskol som, že čo si to dovoľuje a bežal som pred dom. Ona za mnou. Znova ma dostihla a znova buchnát. Vtedy som zbadal na zemi hrdzavú zámku, zdvihol som ju a hodil som jej ju na nohu. Trafil som ju rovno na palec. Sestra zvrieskla a v bolesti si čupla.

To som už vedel, že som to prehnal. Posadili sme sa v kuchyni a ja som čakal na trest. A ten veru prišiel. Moja sestra urobila z ľanovej utierky batôžtek, do ktorého mi nabalila koláče a ponožky. Batôžtek priviazala na koniec palice:

– Tak a teraz choď preč od nás. Choď do sveta, keď nevieš poslúchať…

Zaliali ma slzy, ale statočne som vstal a išiel som. Kráčal som so zahmleným pohľadom s palicou s batôžkom na pleci (ako som to videl v niektorých knižkách) po našom dvore, ktorý som navždy opúšťal. Dvakrát som sa obrátil a hľadel som na sestru, ktorá stála s obviazanou nohou na schodoch do nášho domu. Bola tvrdá ako skala. Stála tam so založenými rukami a nevolala ma naspäť. Cítil som sa ako v tej rozprávke O Paľkovi keď bol celkom sám na svete.

S hrčou sĺz som vošiel do Schubertovho parku a schoval som sa v jednom svojom bunkri. Ale nedalo sa mi tam vydržať a preto som išiel stále ďalej. Došiel som až tam, kde sa končil park a za jeho plotom bolo už len pole, na ktorom krákali kŕdle vrán.

V slzách som sa posadil a začal jesť buchty. Až takýto trest som si predsa nezaslúžil! Sedel som tam dlho v plači až kým som nezjedol všetky buchty. Potom som si natiahol ponožky, lebo sa už ochladilo, vstal som a so sklonenou hlavou som sa pomaly poberal domov, lebo už sa aj stmievalo.

Doma bolo všetko v poriadku, všetci sedeli za stolom a veselo sa zhovárali. Potichu som si sadol na svoju bielu lavicu, na sestru som sa ani nepozrel. Ona sa tiež robila, akoby sa nechumelilo. Tak som si ešte raz vzdychol, umyl som sa, prezliekol do pyžama a išiel som spať.

Na druhý deň som sestru poslúchal, lebo som už nikdy nechcel ísť sám do sveta len s batôžkom…

(c) anton pižurný
Biela skrinka

1. = prvý kolaborant mestečka

21.08.2017

…Nechodil som ešte do školy, keď sa raz rozhodli moji rodičia pre zahraničnú dovolenku. To znamenalo, že opustíme našu krajinu a pôjdeme kamsi za hranice. Zaznelo meno “Balaton” a tak som viac »

Štafeta

20.08.2017

Nikdy, nikdy sa nevzdávaj. Aj keď rýpeš nosom v zemi, keď ťa všetci opľuli, kopli do teba namiesto toho, aby podali pomocnú ruku, vydrž to. Aby si potom raz mohol podať tú pomocnú ruku ty viac »

Náš televízor

19.08.2017

Keď som bol malý, v obývačke sme mali veľké rádio. Bol to vlastne pekný kus nábytku, malo zaoblené tvary, v nich veľké reproduktory, šuplíky. Na ňom trónil televízor. Bol čiernobiely viac »

diaľnica, D3, cestár

Diaľnica D3 uviazla pri Kysuckom Novom Meste

21.08.2017 08:00

Výstavba diaľnice D3 nenapreduje podľa predstáv obyvateľov regiónu. Kritická dopravná situácia je v okolí Kysuckého Nového Mesta, kde štvorprúdovka chýba.

Barcelona, útok v barcelone,

Barcelona mala šťastie v nešťastí

21.08.2017 07:21

Keby vyšlo všetko tak, ako si teroristi naplánovali, potom nedeľná zádušná omša v barcelonskej katedrále Sagrada Familia sa nemusela konať.

Americký torpédoborec John S. McCain

Americký torpédoborec sa zrazil s tankerom, desať mužov chýba

21.08.2017 05:06, aktualizované: 06:13

Po zrážke amerického torpédoborca s ropným tankerom sa zranilo päť amerických námorníkov, desať je nezvestných.

práca, kuchyňa. kuchár, zamestnanie, profesia

Čerstvosť dostáva na frak. Štát mení pravidlá hry

21.08.2017 00:00

Kauza holandských fipronilových vajec odkrýva, ako funguje moderné verejné stravovanie. Čerstvosť, jeden z princípov kvalitných jedál, dostáva na frak.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 524
Celková čítanosť: 684764x
Priemerná čítanosť článkov: 1307x

Kategórie