Založ si blog

Koborec

PEČENIE CHLEBA

 

Hovorí sa, že s pribúdajúcimi rokmi sa človek ľahšie rozpamätáva na deje a príbehy, ktoré prežil v minulosti, ako na udalosti spred niekoľkých rokov.

Môžem túto skutočnosť len potvrdiť. Často počúvam okolo seba rozhovory mladých žien, že voľakedy sa mali ich predchodkyne lepšie, ako ony dnes. Že nechodili do zamestnania a starali sa len o deti a domácnosť. Preto by som rada porozprávala o niektorých prácach žien, „ktoré sa mali tak dobre“.

 

To, že pri ťažkej práci sa zrodili ľudové pesničky, bolo dôkazom toho, že si túto prácu spríjemňovali spevom. Napríklad: „Povedal mi jeden chlapec, že ja neviem chleba napiecť. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, chleba napiecť…“

Pesnička ďalej pokračuje v žartovnom tóne, ale pečenie chleba bola vážna práca, opíšem ju teda tak, jako ju robievala moja stará mama:

– Múku na pečenie chleba mali v zásobe v každej domácnosti. Bola ražná i pšeničná a cez vojnu aj jačmenná. Chlieb sa piekol raz za dva týždne päť – šesť kusov, podľa počtu členov domácnosti.

Večer stará mama preosiala múku do dreveného koryta. V troške múky sa okraji koryta urobila kvások z „koborca“. Koborec bol kus cesta, ktorý sa dal na tanier, posypal múkou a dal k susedovcom, ktorí mali piecť v najbližších dňoch. Tí ho použili pri svojom pečení, oni zas urobili nový koborec a postupne sa vystriedal u ďalších susedov, až sa znovu dostal k prvým. Používal sa namiečsto kvasníc. Od neho malo cesto príjemnú kyslastú chuť.

Zarobený kvások, prikrytý konopnou plachtičkou, kysol do rána. Skoro ráno, o piatej, šiestej hodine, stará mama vstala, uvarila niekoľko zemiakov, postrúhala ich do kváska, múku posolila a zamiesila na polotuhé cesto, ktoré kyslo dve, tri hodiny.

 

Medzitým zakúrila do pece na dvore. Takú chlebovú pec mali v každom dome. Kúrilo sa polenami z tvrdého dreva, aby rýchlo nevzbĺklo, ale pomaly horelo, aby sa tehly v peci dobre vyhriali. Keď stará mama usúdila, že je pec dobre vyhriata (chcelo to dlkhú prax), uhlíky a popol povymetala namočeným „omelom“ (husím krídlom), zavrela dvercia a vyváľala kysnuté cesto na okrúhle chleby, ktoré položila do slamienky na čistú „váľaničku“ (obrúsok z konopného plátna, ktorý sa používal na tento účel).

Najviac sme sa tešili, keď nám napiekla „poddymníke“. Kúsky cesta rozvaľkala, dala na ne postrúhané zemiaky so smotanou a posypala kôprom. Takto upravené cesto dala do pece, kde sa rýchlo upieklo. Boli to výborné raňajky, ktoré sme zapíjali kyslým mliekom…

 

…Zatiaľ chleby na slamienkach pokysli, povynášali sme ich von a stará mama ich veľkou drevenou lopatou posádzala do vyhriatej pece, kde sa pomaly upiekli do bledohneda. Keď chleby kládla na lopatu, umyla ich na to určenou štietkou, aby cesto bolo hladké, lebo múka by zabránila tomu aby „chytili zánec“ – peknú chlebovú farbu. Musela presne odhadnúť, či je pec správne vyhriata. Keď bola priveľmi horúca, kôra na chlebe rýchlo zahorela a cesto nebolo dosť vypečené. Pri slabo vykúrenej peci, cesto v nej dlho „trčalo“ a bolo vlastne uvarené, chlieb bol „mliazgavý“ a bol v ústach jako blato. Po upečení ho položila na latkovú policu, aby sa z každej strany odparil. Mám pred očami starú mamu, ako chlieb pred načatím prežehnala, odkrojila si len smidku a vychutnávala ju. Bola spokojná, chlieb sa vydaril. Nebol taký, ako pokračuje pieseň: „Z vrchnej kôrky voda tiekla a zo spodnej myš utiekla/Trenčín, Trnava, ruža voňavá, myš utiekla.

Bola to zložitejšia práca, ako dnes ísť do obchodu a vybrať si z rôznych druhov chleba.

O dva týždne sa práca s pečením chleba opakovala. Neskoršie priúčala aj mňa, aby som vedela napiecť chlieb náš každodenný.

Načatý chlieb sme mávali položený na stole, zabalený v obrúsku. Chodievalo k nám veľa cudzích ľudí, lebo otec bol obuvník. Starká alebo mama ponúkli príchodiaceho chlebom so slovami: „Nože si odkrojte z toho nášho chlebíka.“ Ponúkaný si odkrojil smidku chleba, poobracal medzi prstami, zjedol ju a ako kázal dobrý mrav, pochválil ponúknutý chlieb.

 

(c) Janka Pižurná

Spriadanie myšlienok

(úryvok z pripravovaného rukopisu)

chlieb

 

Sami sebe

21.02.2018

Začiatkom roka sa vždy roztrhne vrece s rôznymi nomináciami a súťažami nielen o osobnosti, či knihu roka. Niektoré vydavateľstvá, či distribučné firmy, alebo rôzne agentúry si ich udeľujú viac »

Fuj, Slovan!

20.02.2018

...Loptové hry sa gúľali mojím detstvom v rôznych podobách. Najskôr to samozrejme začalo futbalom, v ktorom som bol ale dosť veľké drevo. Keď som však u sestry v Bratislave videl v televízore viac »

Špina

19.02.2018

Tak som si pozrel film “Špina” režisérky Terezy Nvotovej so scenárom Barbory Námerovej. Lena je sedemnásťročné dievča, ktoré vzdoruje rodičom, zažíva svoje prvé zamilovanie, tajné nočné viac »

sonja batova

Zomrela Sonja Baťová, nevesta zakladateľa obuvníckej dynastie Tomáša Baťu

21.02.2018 22:59

Vo veku nedožitých 92 rokov zomrela v nemocnici v kanadskom Toronte v noci na stredu Sonja Baťová.

Boko Haram, Nigéria, Kamerun

Po útoku Boko Haram na školu v Nigérii sú desiatky dievčat nezvestné

21.02.2018 22:57

Stále je pritom nejasné, či školáčky z miesta ušli, alebo ich členovia Boko Haram uniesli.

Dmitrij Peskov

Zákon o reintegrácii Donbasu k plneniu minských dohôd prispeje len málo, vyhlásil Peskov

21.02.2018 21:47

Zákon sa zameriava na "opätovné začlenenie" odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou separatistov podporovaných Ruskom.

Plyn, Varič, Horák

Poľsko vyhlásilo vojnu plynovodu Nord Stream 2

21.02.2018 21:46

Poľsko sa aktívne snaží zablokovať plynovod Nord Stream 2, ktorým podľa Varšavy Nemecko porušuje princíp diverzifikácie energetických zdrojov.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 689
Celková čítanosť: 965317x
Priemerná čítanosť článkov: 1401x

Kategórie