Založ si blog

Koborec

PEČENIE CHLEBA

 

Hovorí sa, že s pribúdajúcimi rokmi sa človek ľahšie rozpamätáva na deje a príbehy, ktoré prežil v minulosti, ako na udalosti spred niekoľkých rokov.

Môžem túto skutočnosť len potvrdiť. Často počúvam okolo seba rozhovory mladých žien, že voľakedy sa mali ich predchodkyne lepšie, ako ony dnes. Že nechodili do zamestnania a starali sa len o deti a domácnosť. Preto by som rada porozprávala o niektorých prácach žien, „ktoré sa mali tak dobre“.

 

To, že pri ťažkej práci sa zrodili ľudové pesničky, bolo dôkazom toho, že si túto prácu spríjemňovali spevom. Napríklad: „Povedal mi jeden chlapec, že ja neviem chleba napiecť. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, chleba napiecť…“

Pesnička ďalej pokračuje v žartovnom tóne, ale pečenie chleba bola vážna práca, opíšem ju teda tak, jako ju robievala moja stará mama:

– Múku na pečenie chleba mali v zásobe v každej domácnosti. Bola ražná i pšeničná a cez vojnu aj jačmenná. Chlieb sa piekol raz za dva týždne päť – šesť kusov, podľa počtu členov domácnosti.

Večer stará mama preosiala múku do dreveného koryta. V troške múky sa okraji koryta urobila kvások z „koborca“. Koborec bol kus cesta, ktorý sa dal na tanier, posypal múkou a dal k susedovcom, ktorí mali piecť v najbližších dňoch. Tí ho použili pri svojom pečení, oni zas urobili nový koborec a postupne sa vystriedal u ďalších susedov, až sa znovu dostal k prvým. Používal sa namiečsto kvasníc. Od neho malo cesto príjemnú kyslastú chuť.

Zarobený kvások, prikrytý konopnou plachtičkou, kysol do rána. Skoro ráno, o piatej, šiestej hodine, stará mama vstala, uvarila niekoľko zemiakov, postrúhala ich do kváska, múku posolila a zamiesila na polotuhé cesto, ktoré kyslo dve, tri hodiny.

 

Medzitým zakúrila do pece na dvore. Takú chlebovú pec mali v každom dome. Kúrilo sa polenami z tvrdého dreva, aby rýchlo nevzbĺklo, ale pomaly horelo, aby sa tehly v peci dobre vyhriali. Keď stará mama usúdila, že je pec dobre vyhriata (chcelo to dlkhú prax), uhlíky a popol povymetala namočeným „omelom“ (husím krídlom), zavrela dvercia a vyváľala kysnuté cesto na okrúhle chleby, ktoré položila do slamienky na čistú „váľaničku“ (obrúsok z konopného plátna, ktorý sa používal na tento účel).

Najviac sme sa tešili, keď nám napiekla „poddymníke“. Kúsky cesta rozvaľkala, dala na ne postrúhané zemiaky so smotanou a posypala kôprom. Takto upravené cesto dala do pece, kde sa rýchlo upieklo. Boli to výborné raňajky, ktoré sme zapíjali kyslým mliekom…

 

…Zatiaľ chleby na slamienkach pokysli, povynášali sme ich von a stará mama ich veľkou drevenou lopatou posádzala do vyhriatej pece, kde sa pomaly upiekli do bledohneda. Keď chleby kládla na lopatu, umyla ich na to určenou štietkou, aby cesto bolo hladké, lebo múka by zabránila tomu aby „chytili zánec“ – peknú chlebovú farbu. Musela presne odhadnúť, či je pec správne vyhriata. Keď bola priveľmi horúca, kôra na chlebe rýchlo zahorela a cesto nebolo dosť vypečené. Pri slabo vykúrenej peci, cesto v nej dlho „trčalo“ a bolo vlastne uvarené, chlieb bol „mliazgavý“ a bol v ústach jako blato. Po upečení ho položila na latkovú policu, aby sa z každej strany odparil. Mám pred očami starú mamu, ako chlieb pred načatím prežehnala, odkrojila si len smidku a vychutnávala ju. Bola spokojná, chlieb sa vydaril. Nebol taký, ako pokračuje pieseň: „Z vrchnej kôrky voda tiekla a zo spodnej myš utiekla/Trenčín, Trnava, ruža voňavá, myš utiekla.

Bola to zložitejšia práca, ako dnes ísť do obchodu a vybrať si z rôznych druhov chleba.

O dva týždne sa práca s pečením chleba opakovala. Neskoršie priúčala aj mňa, aby som vedela napiecť chlieb náš každodenný.

Načatý chlieb sme mávali položený na stole, zabalený v obrúsku. Chodievalo k nám veľa cudzích ľudí, lebo otec bol obuvník. Starká alebo mama ponúkli príchodiaceho chlebom so slovami: „Nože si odkrojte z toho nášho chlebíka.“ Ponúkaný si odkrojil smidku chleba, poobracal medzi prstami, zjedol ju a ako kázal dobrý mrav, pochválil ponúknutý chlieb.

 

(c) Janka Pižurná

Spriadanie myšlienok

(úryvok z pripravovaného rukopisu)

chlieb

 

Metamorfóry (1)

25.04.2018

Empatickejší je asociál na ulici, ako sociopat vo vláde. Mnohí ľudia prichádzajú do politiky s holým zadkom a odchádzajú ako milionári. Keď sú svine pri koryte, aj pomyje sa vydávajú za viac »

Ulica bez Elánu

24.04.2018

U L I C A (ponáška na Elán) Ulica je krásny dom. Mám tam trón. Už mi píska pod oknom známy vtáčik ten náš song Čakal nás priateľ strom, - Je po ňom. Čas zázračný nám stína sny. Tak viac »

Uspávanka

23.04.2018

Tvoj najlepší štvornohý priateľ ťa očakáva s voňavou teplou náručou. Vedľa postele zložíš svoje vlhké krídla. Do rána si ich požičia Kupido, vie, že sa Ti bude snívať niečo také viac »

Sfinga, Egypt, púšť, bozk, turistka,

Egypt schválili zákon, ktorý zavádza pokuty pre otravných predajcov, ktorí obťažujú turistov

25.04.2018 19:57

Zákon umožňuje, aby každému, kto obťažuje turistov, udelili pokutu do 10 000 egyptských libier (463 eur).

László Kövér

Frakcia Fideszu navrhne za predsedu parlamentu opäť Lászlóa Kövéra

25.04.2018 19:35

Z parlamentných výborov desať bude riadiť predseda z vládneho bloku a päť kresiel predsedov výborov obsadí opozícia.

Humám Husárí

Sýrsky režisér: Rusi použili zábery z môjho filmu, aby podložili tvrdenie, že útok v Dúme bol podvrh

25.04.2018 18:54

Sýrsky režisér tvrdí, že ruské médiá použili zábery z nakrúcania filmu, aby podložili tvrdenie, že videozáznam pravdepodobného chemického útoku bol podvrh.

Trump US Japan

Izrael víta Trumpov tvrdý postoj k Iránu

25.04.2018 18:38

Izraelského ministera Kaca povzbudili ostré slová amerického prezidenta Trumpa na adresu Iránu, ktoré vyslovil počas stretnutia s francúzskym prezidentom.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 753
Celková čítanosť: 1088330x
Priemerná čítanosť článkov: 1445x

Kategórie