Založ si blog

Štiavnický študent

..Spolužiak Peter jedného dňa priniesol do nášho veselého kolektívu maturitnej triedy Gymnázia v Banskej Štiavnici okrem „Bolívie“ aj ďalšiu hru, ktorú videl kdesi v Pliešovciach. Volala sa „Na Ľeva“. Najčastejšie sme ju hrávali v Metropole. Jej pravidlá boli veľmi jednoduché. Partia sa posadila okolo stola, objednala sa runda (tí pokročilejší ju hrali nielen s pivom) a povedalo sa „Ľeu prišou!“. Každý musel na ex vypiť svoj pohár a posadiť sa na zem vedľa stoličky. Potom sa povedalo „Ľeu odišou“ a hráči sa mohli posadiť naspäť. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát „Ľeu prišou“ – „Ľeu odišou“. Ten hráč, ktorý sa ako posledný dokázal posadiť naspäť na stoličku, bol potom onen „Ľeu“. Vskutku, poučná hra.

Nuž, v krátkom ex/kurze po dobových krčmách môžeme pokračovať „U Kozáka“. Táto nálevňa sa vyznačovala tým, že ako jediná v tom čase sa nachádzala na poschodí. Situovaná bola medzi Fritzovým domom a rodným domom Márie Pischlovej – Maríny Sládkovičovej. Až omnoho neskôr som sa dozvedel, že do tejto krčmy potajomky chodili podzemnými chodbami baníci až zo vzdialenej Novej šachty na Šobove. Treba spomenúť aj „Cici bar“. Tento sa nachádzal v súčasnom „Banskom dome“ a okrem hotových jedál v prednej časti poskytoval skvelé tmavé priestory v zadnej časti, do ktorej sa vyšlo po niekoľkých schodíkoch. Neďaleko neho v samotnom srdci Štiavnice sa nachádzala populárna „Ryba“ (dnes je z nej „Pizzeria Meštianska), – lahôdky „na stojáka“ u pána Totkoviča, kde okrem iných pochutín predávali na tú dobu veľkú atrakciu – dobré osúchy – langoše. A tu sme zaviedli novú tradíciu. Keď bolo pekne, kúpili sme si do papierových vrecúšok (tak sme to predsa videli v amerických filmoch) čučo – jablčné víno – „Krupinské zlato“ za osemnásť korún českosolventných (keď bolo viac peňazí, dokonca biely vermút, ten stál v tom čase tridsať korún) a popíjali sme ho nad synagógou na trhovisku neďaleko Osobitnej školy. Od Trhoviska nebolo ďaleko k židovskému cintorínu. Veľmi zvláštne a mystické prostredie nás oslovovalo najviac spolu so Slavom B., študentom lesákom, ktorý si v tom čase privyrábal aj ako pomocná sila u vtedajšieho hrobára – legendárneho pána Káchu. Naše debaty sa teda (samozrejme aj zvlažované tekutinami) krútili najmä okolo tém života a smrti, ale aj dievčat a školy. Slavo, milovník prírody a všetkého ostatného, mal pochopenie aj pre moje básnické črevo a z tých čias sa dokonca zachovali zápalové krabičky, na ktoré sme písali svoje „hlboké myšlienky“, sediac na vandalmi otvorených hroboch… Slavo po svojej pestrej životnej ceste dnes je najznámejší štiavnický bezdomovec a tie časy si dobre pamätá. On bol práve jednou z tých „spriaznených duší“ nášho gympla, dokonca sme boli viacerí na jeho stužkovej, keďže im na nej hrala kapela nášho spolužiaka Petra. Bolo veru veselo…

Aby sme aspoň čiastočne vyčerpávajúco doplnili zoznam vtedajších krčiem na konci sedemdesiatych rokov v Banskej Štiavnici, dolu ulicou ešte fungovalo zariadenie „U Peticov“ (dnes sídlo Okresného archívu, do Grandu povyše sme nechodievali), o ktorom sa tradovalo, že v ňom pred časom zabili akéhosi chlapa. Hneď vedľa v zelenom dome býval náš spolužiak, vzorný študent Janko, avšak po čase ich dom „bol odkúpený“ štátom a dostali zaň „krásny byt na Drieňovej“. Neskôr v ňom sídlila Mestská knižnica a dnes sa jeho krásne sochy hľadia na svet pod nimi. A je z nej urobená pekná kaviareň pána A.

No a dostávame sa do dolnej časti mesta, kde sídlila ďalšia legenda „Fajka“. Keďže je skoro v každom meste krčma takto nazvaná, nechýbala ani v Štiavnici. Táto sa vyznačovala tou zvláštnosťou, že v nej boli strmé betónové schody, ktoré viedli na balkón, ktorý sa nachádzal priamo nad výčapom. A toto bola väčšinou práve platforma študentov. V zvláštnej symbióze tu žili štamgasti dospelí a chasou študentstva. Akoby tu prebleskovali ešte zvyšky dávnych študentských tradícií. Nuž, keby hrubé múry tejto budovy vedeli rozprávať… A práve v tom čase sa udiala vec významná a neobvyklá. Nad Križovatkou (už vtedy takto neoficiálne zvanou) postavili nové zariadenie, ktoré bolo hádam najlepšie v tom čase a malo aj vlastnú reštauráciu – Ametyst! V tom čase naše každodenné putovanie mestom vždy smerovalo aj do týchto priestorov. Ak si dobre spomínam, vyprážaný syr so zemiakmi a tatárskou omáčkou stál – čítate dobre – sedem korún československých! (Československo bolo kedysi spoločný štát Čechov a Slovákov a mal aj spoločnú menu). A odtiaľ pri dostatočnom množstve masy času sme sa občas vydali až do priateľského náručia staničného bufetu Trate mládeže. Zabrúsili sme aj do Mexika pod Kalváriou (kde v kúte stávala bizarná drevená socha Jánošíka – či koho vlastne). …

(c) Anton A. Pižurný
TROCHA DO MLYNA

foto Oľga Kuchtová

kuchtova

Prvý kolaborant mestečka

21.08.2018

... Nakoniec som s rodičmi opúšťal legendárny Balaton. Maďarské pláne a puszty ostávali za nami a my sme sa blížili k hraniciam našej vlasti, Československej socialistickej republiky. Dlho viac »

Páni Tvorstva

20.08.2018

I N F E R N O Ľudia už jedia aj kvety a zlato Muži sa milujú s mužmi Ženy sú čoraz tlstejšie Virtuálna realita ovláda životy Stromy sa vraždia na kšeft Matka Zem sa útrpne krúti V pekelnej viac »

Tento svet nebol pre teba

19.08.2018

ET CETERA (Jožovi Urbanovi) Keď ti je dobre, nikam sa neponáhľaj, - tak som ti vravieval, ale ty tvojimi večne nervóznymi šľapajami si vybehol kamsi pristrmo a privysoko, kde možno ani ženy už viac »

Ladislav Bielik, okupácia, 1968

Der Standard k roku 1968: Proti cudzej moci treba bojovať

21.08.2018 12:09

"Poučenie z boja proti cudzej vláde a politickej diktatúre je zásada Nikdy sa nevzdávať!" napísal v stĺpčeku rakúsekho denníka Der Standard novinár Paul Lendvai.

Bratislava, kolóna, námestie SNP,

ÚPN zverejnil unikátne nahrávky z vysielania slovenských slobodných vysielačov

21.08.2018 11:47

Historici ÚPN sa k nahrávkam dostali počas výskumu v prvej polovici tohto roku, keď skúmali archívy bývalej Štátnej bezpečnosti.

radioaktivna latka, skafander

Malajzia pátra po zmiznutom zariadení s rádioaktívnou látkou

21.08.2018 11:46

Existujú obavy, že by zariadenie mohlo byť použité ako špinavá bomba.

vojak, Afganistan, Afganec, Kandahár, húfnica

Maroko znovu zavedie brannú povinnosť, nevyhnú sa jej ani ženy

21.08.2018 11:29

Marocká ministerská rada schválila návrh zákona o obnovení brannej povinnosti pre mladých mužov i ženy.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 866
Celková čítanosť: 1285859x
Priemerná čítanosť článkov: 1485x

Autor blogu

Kategórie