Založ si blog

Husiarka Hanka

Jedného dňa som namiesto do škôlky išiel s mamou a sestrami do Nemocnice. Najskôr mi pán doktor pozrel do hrdla takou odporne suchou drevenou paličkou, spľasol rukami a niečo si potajomky hovorili s mojou mamou.

Potom ma mama so sestrami vypoďkali do izby s posteľami, aby som si obliekol pyžamo, že sa tam pohrám a trocha si pospím. To sa mi už prestalo páčiť. Mama s jednou sestrou odišla na záchod. Ostala so mnou sestra Renatka, ktorá vytiahla novučičkú, voňavú knižku, ktorá sa volala „Husiarka Hanka“ a začala mi z nej čítať. Bolo to krásne, pomaly som zaspával. Vtedy Renatka vstala, položila Husiarku Hanku na stolík a potichu mi povedala, že tiež ide na záchod.

Bola to zrada! Z toho záchoda sa už žiadna z nich nevrátila a ja som s veľkým plačom dlho nemohol zaspať.

Samotná operácia bola niečo také príšerné, že aj dnes, po rokoch, mám z toho husiu kožu. Pamätám si, že mi pán doktor pichol veľkú injekciu do hrdla, sestrička mi silno držala zozadu hlavu. Blížili sa mi do úst strašné a lesklé kliešte… A potom do bielej misky s modrým okrajom zo mňa čosi vypadlo.

Nemohol som nič jesť, len piť kakao a neskôr jeden rožok. Boli to najstrašnejšie dni môjho života. Ale Renatka, ktorej som už zradu odpustil, mi potom stále chodievala čítať Husiarku Hanku a tak sme to vydržali.

Knižku Husiarka Hanka som mal aj vtedy, keď som bol už prvákom na Základnej deväťročnej škole. Jedného dňa nám naša pani učiteľka povedala, že v akomsi Vietname je vojna a deti sa tam majú zle, že by sme im my, slovenské deti mali poslať nejaké hračky. Tak moji spolužiaci nosili všelijaké drevené, aj plyšové hračky, cukríky. Ja som rozmýšľal nad tým, že vojna je naozaj strašná a že Vietnamské deti musia mať veľký strach a musia byť veľmi smutné.

Preto som sa rozhodol, že im pošlem moju milovanú knižku Husiarka Hanka. Pani učiteľka sa sice usmiala a povedala niečo, že nevie, či deti vo Vietname vedia čítať po slovensky, ale že im to možno niekto bude vedieť preložiť. A moja sestra Renatka mi potom ako bolestné kúpila aj pekný vietnamský klobúk, ktorý som mal rád.

A tak sa aj stalo. Husiarka Hanka bola poslatá deťom do Vietnamu. Lebo som už vtedy vedel, že prichádzame o to, čo máme najradšej…

(c) anton a. pižurný

396973_10204555518406699_5290651698199309037_n

T e s t a m e n t

20.04.2018

Najslobodnejší je vraj človek, ktorý už nemá čo stratiť. Najhoršie zistenie však je, keď ani nemáš z čoho a pre koho napísať svoj Testament. Premýšľal som preto aj o tom, že by som viac »

Rozprávka o mužovi bez zápaliek

19.04.2018

Objednal si v prepychovej reštaurácii srdce do skla. Jemnou striebornou lyžičkou si lásky z neho naberal a jeho labužnícky bajúz sa mu triasol rozkošou. Zavoňala kapustnica a do očí mu vošli viac »

S pitím rastie chuť

18.04.2018

Rád by som konečne vedel, ktorý politik nie je populista. :) Keď chcem spať – nemôžem. Keď môžem, nedá sa mi. :) S ježibabami som bol vždy zadobre, ale zo šialených žien mám strach. viac »

putin

Rezort diplomacie USA: Režimy Číny, Ruska, KĽDR a Iránu sú odsúdeniahodné

20.04.2018 20:03

Režimy podľa amerického ministerstva zahraničia denne porušujú ľudské práva a sú zdrojom nestability.

španielsko, vlajka

Španieli sú už bohatší než Taliani

20.04.2018 19:23

Španielsky HDP na obyvateľa prekonal vlani úroveň Talianska, ukázali nové údaje Medzinárodného menového fondu.

Nobelova cena

Pochybili sme, prepracujeme pravidlá, kajá sa Švédska akadémia po škandále s 'Nobelovkami'

20.04.2018 19:01

Švédska akadémia priznala únik mien laureátov Nobelovej ceny za literatúru.

útok na Sýriu, nálet, Sýria, Damask

Odvetný útok na Sýriu bol podľa Moskvy pre ňu destabilizačný

20.04.2018 18:41

Zatiaľ sa ale správy o chemickom útoku nepodarilo potvrdiť; misia Organizácie pre zákaz chemických zbraní je v Sýrii od víkendu a má problémy sa do Dúmy dostať.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 748
Celková čítanosť: 1078287x
Priemerná čítanosť článkov: 1442x

Kategórie