Založ si blog

Vietor privial hlas zvona

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá.

Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať pár drobných od sestier a ide sa! Vtom zazvonil náš starý čierny telefón, ktorý sme mali v kuchyni na poličke. Pamätám sa, ako sme sa po zdvihnutí slúchadla ohlasovali. Buď „Dvadsaťštyrišesťdesiat“ – to bolo číslo nášho telefónu, alebo „Tu byt doktora Pižurného, prosím?“. Mama zdvihla slúchadlo a ohlásila sa. Chvíľu počúvala, čo jej na opačnom konci vravia. Potom zrazu strašne zakričala, až som sa zľakol. Volali z nemocnice, že náš otec práve zomrel.

V kuchyni sa akoby zošerilo. Mama stála pri okne, objímali sa so sestrami, plakali a niečo nezrozumiteľne vykrikovali. Za oknom v záhrade sa hrdličky rozcukrovali ako najaté. Sestry s mamou potom ešte niekam volali. Nikto si ma nevšímal. Povedal som len:

– Idem na to kúpalisko, dobre? – a odišiel som.

Pomaly, mátožne, som kráčal horúcou asfaltkou, ktorá sa priliepala k mojim sandálom, až to plieskalo. Kúpalisko bolo dosť ďaleko od nášho domu, pri Hrone. Celou cestou mi vírilo v hlave len: „Môj otec zomrel“. Zdalo sa mi to nepochopiteľné.

Na kúpalisku už boli skoro všetci kamaráti a veselo skákali do ľadovej vody v bazéne. Sadol som si na lavičku a chvíľu som ich pozoroval. Volali ma do bazéna. Nešiel som. Vybehli z vody s fialovými perami drkotajúc zubami a smiešne skackali pri lavičke, aby sa zohriali. Vtom vietor privial z mestečka hlas zvona. Pozrel som sa na tú stranu a povedal som:

– To zvonia môjmu otcovi. – čo bola samozrejme hlúposť. Vravel som všetkým, čo sa stalo.

– Tonovi zomrel otec – šepkali si medzi sebou. Mal som v tej chvíli pocit, že som veľmi dôležitý. Iba Dianka prišla ku mne, podala mi ruku ako dospelá:

– Tonio, úprimnú sústrasť.

Ešte chvíľu som si ten pocit zvláštne vychutnával. Potom mi ale Dianka povedala, že by som predsa len mal ísť domov. Smutný som opustil kúpalisko pri Hrone, kde zostali moji kamaráti a pomaly som kráčal po vyschnutej lúke pred kúpaliskom. Cítil som sa nekonečne sám…

.:.

Anton Pižurný

MVDr. Anton Pižurný nás navždy opustil 22.júla 1972

tonko

Nová doba!

23.07.2018

Na začiatku Bajkalskej ulice je pred budujúcim sa monštruóznym štadiónom Slovana autobusová zastávka, ktorá je nazvaná podľa mena tej časti Bratislavy „Nová doba“. Ide o komplex obytných viac »

Hra pre osamelých

22.07.2018

Po smrti nášho otca sa všetko zmenilo. Náš dom celkom stíchol. Sestry chodievali na týždeň do školy v iných mestách a vracali sa v piatok na sobotu a nedeľu. Mama bola celý deň v robote. viac »

Núdza robí muža

21.07.2018

somálsko, policajt

Somálski militanti zaútočili na základňu, zabili 27 vojakov

23.07.2018 09:42

Na základňu najskôr zaútočil atentátnik s autom naloženým výbušninami.

Donald Trump

Prezident Trump varoval Irán, aby sa nevyhrážal Spojeným štátom

23.07.2018 09:35

"Už sa nikdy nevyhrážajte Spojeným štátom, lebo ponesiete následky."

kostol, streľba

Muž strieľal v mormónskom kostole, jeden mŕtvy

23.07.2018 09:33

Jedna osoba prišla v nedeľu o život a ďalšia utrpela zranenia pri streľbe v mormónskom kostole v americkom štáte Nevada.

Altmaier: Od stretnutia Trump - Juncker netreba mať prehnané očakávania

23.07.2018 09:32

Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier varoval pred prílišným optimizmom v súvislosti s blížiacim sa stretnutím medzi Trumpom a Junckerom.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 840
Celková čítanosť: 1237452x
Priemerná čítanosť článkov: 1473x

Autor blogu

Kategórie