Založ si blog

Asut

…Keď sme sa trocha otrkali, zistili sme, že na vojne sú aj skutoční muzikanti. Samozrejme hneď mi napadla oná scéna, kde sa pýtajú mladých vojakov:

– Kdo umí hrát na nějaký hudobní nástroj?

– Já.

-Tak honem do kuchyně, čistit brambory!

 

Dostal som tip na jedného špagáta, ktorý robil na Plukovní ošetřovně (PLOŠ). Volal sa Peter Kaščák a bol z Košíc. Mišovi Kačákovi nebol rodina. Vyštudovaný klavirista. Zašiel som za ním. Bol to výzorom taký premúdrelý východniarsky intelektuál v smiešnom bielom plášti, ktorý mu vonkoncom nesedel. Ale po desiatich minútach rozhovoru zo mňa razom opadli všetky predsudky a bolo to vybavené. Keď sme sa konečne dostali ku klavíru na PDA, už nebolo o čom. No a keď spustil jeho pesničku, ktorú mu otexoval Jožo Urban, boli sme svoji. Rovno tam, na pódiu, sme zložili našu prvú pesničku. Pamätám si dodnes aj jej melódiu a text som napísal takýto:

Nebudem dlho,

len sa ti položím k nohám

Nebudem dlho

len na pár hodín skonám

Potom taký mŕtvy

Odídem

A predsa rád

tak nevýslovne rád

chodím k tebe umierať

Ruke čo mávla

medzi prsty unikám

Len trocha blata

a spolu sme každý sám

A predsa rád,

tak nevýslovne rád

chodím k tebe umierať…

 

Bola to mocná vec, pridal sak nám aj jeden ďalší chalan, už ani neviem odkiaľ, ktorý spieval druhý hlas. Vedľa klavíra stála fľaša borovičky a ten pocit kreatívnej slobody v zelenej pakárni bol neuveriteľný.

Raz mal však deveťáka (dozorného útvaru) obávaný major Richter. Hrali sme na pódiu, keď sa zrazu rozškľabili dvere a v nich stál on! Moja nočná mora. Strácal som dych a pomaly som sa zosúval na stoličke.

– Vojáci! Co tady kurva dělátě?!

Pomyslel som si, že to je koniec s našou hudbou, s našimi plánmi, možno aj so životmi. Ale potom som zostal v šoku. Peter sa postavil a usmial sa na neho:

– Náčelníku, něco si tady cvičíme na ASUT. (To bola tzv. „Armádní soutěž umělecké tvorivosti“.)

 

Richter ho spoznal.

– Á, to jste vy! Tak to je v pořádku. Pak se u vás zastavím.

 

Peter mu predpisovo zasalutoval a major Richter odišiel. Pomaly sa mi vracal dych a neveriaco som pozeral na Petra.

– No čo pozeráš, Písmo, major predsa potrebuje občas také malé veselé tabletky...

 

(pokračovanie)

kresba vtedajší môj kolega pisár Marcel Vanek

blbnuti-v-zelenem-04-marcel-vanek

Otázka

13.12.2017

Nedávno sa ma spýtalo štvorročné dievčatko: - „Prečo jedni ľudia pracujú a druhí sú bohatí?“ .:. (ap)

Úbohosť

12.12.2017

Nikdy sa ti nepozrie priamo do očí, nevie, akú bolesť v srdci nosíš. Usmieva sa farizejsky, s veľkou empatiou zachraňuje všetkých, ale najmä svoju chorú dušu čiernu ako zlá krv. Potom ukrytá/ý viac »

Nocturno itinere

11.12.2017

CESTA NOCI S tebou kráčam ku koreňom. Koruna na hlave tebe patrí - si kráľovná anjelov. Ja som v práve - ty si zákon. Luna Lásku nezakáže. To vie Nov. Nová cesta plná vôní, farieb a tiež viac »

UKRAINE-POLAND/PRESIDENTS

Porošenko a Duda rokovali o histórii, varovali pred tlakom Ruska

13.12.2017 22:54

Zosúladiť rozdielne názory na priebeh a odkaz druhej svetovej vojny sa v Charkove pokúsili ukrajinský prezident Petro Porošenko a jeho poľský partner Andrzej Duda.

trump

Trumpa obvinila z obťažovania aj manželka slávneho hokejistu

13.12.2017 22:14

Trump mal manželku Luca Robitailleho obťažovať vo výťahu. Údajne bol agresívny a presviedčal ju, že má oveľa viac peňazí ako jej manžel.

veľká británia, eú, brexit, eurofondy

Britský parlament si vybojoval právo vetovať brexit

13.12.2017 21:31

Prijatá novelizácia znamená, že britský parlament môže - zatiaľ čisto hypoteticky - zablokovať aj samotný brexit.

Študentská osobnosť Slovenska

Víťaz súťaže Študentská osobnosť Slovenska skúma slabiny v nových šifrách

13.12.2017 20:00

To, že aj medzi mladými ľuďmi možno nájsť talenty, potvrdilo vyhodnotenie projektu Študentská osobnosť Slovenska za akademický rok 2016/2017.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 619
Celková čítanosť: 842852x
Priemerná čítanosť článkov: 1362x

Kategórie