Založ si blog

Baletky výbuchov. . .

Aj v našej bigošárni na vojne se mali knižnicu. Ako vyštudovaný knihovník som ju nemohol vynechať. Pracovala v nej knihovníčka, ako vystrihnutá z českého seriálu „Chlapci a chlapi“. Okuliarnatá plachá putička, ktorá sa však vedela riadne ozvať, ak nejaký vojak išiel „cez“ a prekročil bežné hranice komunikácie. Knižnica bola oázou pokoja v zelenom blázninci.

ASUT, čiže „Armádní soutěž umělecké tvořivosti“ bola naskrz formálna súťaž, z ktorej sa všetci vojaci len smiali. Bola to len angažovaná fraška, ktorej úlohou bolo hlavne adorovať Komunistickú stranu, naše hrdinské bojové tradície a priateľstvo so Sovietskym zväzom. Zistil som však, že je to celkom dobrá ulieváreň. Mohli sme chodiť do knižnice, „študovať materiály“ a pripravovať sa na súťaž. Vymyslel som, že urobíme literárne poetické pásmo. Nahovoril som troch ďalších kamarátov. Ani neviem prečo, vybral som básne Novomeského. Pamätám si dodnes len začiatok: Baletky výbuchov po svete rozvojnenom/ po hlavách tancujú,/ po hlavách;/ich sukne zhŕňajú sa v spŕškach strašlivých… Asi sa mi tie riadky zdali aj mierne erotické, tak sme išli do toho. Nacvičili sme pásmo, tuším sme mali k tomu aj hudobný podmaz.

Ako áno, ako nie, suverénne sme s tým vyhrali všetky kvalifikačné kolá, až sme sa nakoniec dostali až do finále súpťaže, ktoré sa odohrávalo na divízii v Sušicích. Tak sme mali tri dni vegetu. Lenže, ouha! V Sušicích na divizi bol už preložený môj kamarát – pisár Marcel Vanek, ktorý si tam našiel parádnu ulieváreň v propagačnom oddelení. Keďže sme sa dlhšie nevideli, bolo čo oslavovať. Milosrdná pamäť mi však tieto chvíle vymazala, pamätám si len, že som sa na druhý deň prebudil na kope transparentov s hrdinskými bojovými heslami a príšerne ma bolel celý človek, v hlave mi naozaj tancovali baletky výbuchov. O našom vystúpení nemohlo byť ani reči. Stála nado mnou staršia, celkom pohľadná práporčíčka a zalamovala rukami:

– Vy nejste normální! Jak to, že nepujdete soutěžiť? Vždyť jste to měli mít vyhráno!

Nuž, takto skončila moja umelecká kariéra v zelenom. Keď sme sa zo Sušic vrátili do domovskej posádky v Domažlicích, náčelník štábu nášho práporu, nadporučík Baran, už samozrejme o všetkom vedel. Najprv ma chcel zavrieť do basy, potom, keď objavil v trezore fľašu koňaku, ktorú mu poslal Marcel, tak sa len zasmial a hodil rukou…

.:.

Anton Pižurný

13.8. 2017

Nová doba!

23.07.2018

Na začiatku Bajkalskej ulice je pred budujúcim sa monštruóznym štadiónom Slovana autobusová zastávka, ktorá je nazvaná podľa mena tej časti Bratislavy „Nová doba“. Ide o komplex obytných viac »

Hra pre osamelých

22.07.2018

Po smrti nášho otca sa všetko zmenilo. Náš dom celkom stíchol. Sestry chodievali na týždeň do školy v iných mestách a vracali sa v piatok na sobotu a nedeľu. Mama bola celý deň v robote. viac »

Núdza robí muža

21.07.2018

somálsko, policajt

Somálski militanti zaútočili na základňu, zabili 27 vojakov

23.07.2018 09:42

Na základňu najskôr zaútočil atentátnik s autom naloženým výbušninami.

Donald Trump

Prezident Trump varoval Irán, aby sa nevyhrážal Spojeným štátom

23.07.2018 09:35

"Už sa nikdy nevyhrážajte Spojeným štátom, lebo ponesiete následky."

kostol, streľba

Muž strieľal v mormónskom kostole, jeden mŕtvy

23.07.2018 09:33

Jedna osoba prišla v nedeľu o život a ďalšia utrpela zranenia pri streľbe v mormónskom kostole v americkom štáte Nevada.

Altmaier: Od stretnutia Trump - Juncker netreba mať prehnané očakávania

23.07.2018 09:32

Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier varoval pred prílišným optimizmom v súvislosti s blížiacim sa stretnutím medzi Trumpom a Junckerom.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 840
Celková čítanosť: 1237431x
Priemerná čítanosť článkov: 1473x

Autor blogu

Kategórie