Založ si blog

Kino Sputnik (1)

V mojom rodnom mestečku sme mali kino Sputnik. Bola to pre nás úžasne atraktívna budova. Ako malí sme mohli chodievať len v sprievode rodičov, alebo starších súrodencov. Naši raz hovorili, že chceli ísť na akýsi romantický film, ale bolo málo predaných lístkov, preto aby vôbec premietali, môj otec kúpil viac lístkov. Pred kinom terasa, vnútri napravo jedna pokladňa, šatňa, bufet, potom vestibul so záchodmi a konečne tajomná sála s plátnom a s dvomi schodiskami (v každom schode tajomne svietilo svetlo v zelenkavom obdĺžniku) popri radoch s drevenými sklápacími sedadlami. Veľkí chalani, ktorí sedeli celkom vzadu pod tajomným svietiacim lúčom premietačky občas cez ten lúč hodili papierovú guľôčku, ktorá zasvietila ako hviezda vo vesmíre a na plátne sa objavil veľký tieň. Sála mala svoju typickú vôňu.

Zo školy sme radi chodievali na takzvané „vojnové filmy“, ktoré boli povinné. Bolo nám srdečne jedno, akej ideológii slúžili. Najmä, keď sme sa mohli uliať z vyučovania. Na veľkom plátne sme videli veľké hrdinstvo ruských vojakov a krutosť fašistov. Aj sme sa potom podľa nich hrávali „na vojnu“, ale nikto nechcel byť fašistom. Rovnako ako všetci chceli byť len Indiáni. Z bledých tvárí maximálne tak Old Shatterhandom, alebo Old Firehandom. Mne sa najviac z knižiek páčil výraz, že „zálesák mal ošľahanú tvár“. Raz som preto dlho nastavoval v parku svoju tvár ostrému vetru a podarilo sa! Keď som prišiel domov, sestra Renatka spľasla rukami: “Akú ty máš vetrom ošľahanú tvár!“. Bol som celý uveličený. Filmy s Winnetuom boli vždy vypredané až tak, že naši Cigánski spoluobčania, ktorí sa nezmestili do lavíc, si pokojne posadali na schody. Kino Sputnik bolo plné do prasknutia. No a potom, keď v núdzi sa brániacim cválali na rýchlych koňoch na pomoc ujúkajúci Indiáni s vejúcimi čelenkami a krútiaci nad hlavami tomahawkami, celá sála sa otriasala výkrikmi, potleskom a dupotom. Veru vtedy vznikli také krásne mená pre cigánske deti ako napríklad Ribana Lakatošová, alebo Vinetú Kotlár.

.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka
(v rukopise)

Tišiná a monokel

18.01.2018

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov viac »

O prvej láske (2)

17.01.2018

Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť viac »

O prvej láske

16.01.2018

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako viac »

Matúš Hollý, lunter

Lunter má horúcu linku. Banskobystrická župa sa otvára občanom

18.01.2018 17:54

Kotlebovské časy, počas ktorých boli na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja púšťaní iba novinári z vybraných médií, sú preč.

migranti

Čoraz viac migrantov sa snaží dostať do Európy cez Španielsko

18.01.2018 17:41

Migračnú trasu cez Španielsko si vyberajú pre sprísnenie kontrol v Líbyi a Turecku.

utečenci, Calais

Británia dá Francúzsku na posilnenie hranice pred migrantmi 44,5 milióna libier

18.01.2018 17:20

"Tieto peniaze budú musieť byť použité na zlepšenie bezpečnosti na hranici," uviedol hovorca britskej vlády.

bilbordy, Žilina

Žilinské bilbordové kocúrkovo

18.01.2018 17:00

Mesto Žilina sa pochválilo odpílenými bilbordmi, na ceste zo Žiliny do Martina. Neprešiel ani týždeň a reklamné plochy tam postupne vyrastajú jedna za druhou.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 657
Celková čítanosť: 899543x
Priemerná čítanosť článkov: 1369x

Kategórie