Založ si blog

Odlupujeme svoje vrstvy sľudy

Anton Pižurný je v slovenskej literatúre prítomný už dobrých dvadsať rokov.
Jeho najnovší rukopis, knižka „Biela skrinka“ nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne.

Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto kúsku sveta všetci mali rovnaké bicykle, rovnaké hrnčeky na kakao, či rovnaké obedy v školskej jedálni. Len detstvo sme mali každý iné, jedinečné. Má u každého podobu sľudy. Krehkej, ale pevnej, zloženej z vrstiev. Deti sú síce subjekt, ale sami seba si začneme uvedomovať až postupne. No vrstvy, ktorými rastie naše vedomie o svete, za aj bez nášho pričinenia na seba ukladajú. A potom v hlbokej dospelosti sa akoby začnú odkrývať. Čím citlivejší film pamäti, tým hodnotnejší zážitok pre čitateľa. Anton Pižurný nás zavedie do zámockého parku v rodnom meste Želiezovce, kde sa narodil do rodiny intelektuálne bohatej, ale inak rovnakej ako tisícky rodín na celom území vtedajšieho Československa. Letá, jesene, zimy i jará bývali na nerozoznanie podobné. Pili sme kakao, mávali sme ho v plechovej dóze a bolo z Holandska, jedli sme lekvárové chleby, dukátové buchtičky, neznášali sme smrad jedál z družiny. Nosili sme biele pančušky (chlapci aj dievčatká) a chodili na špacír s rodičmi, zbierali sme servítky alebo…, to všetko naprieč spoločenským spektrom a naprieč republikou.

Anton Pižuný však prináša aj tajomstvo. Chlapec skúša svoje sily v rieke, chce podplávať vyvalený kmeň, raz sa mu to podarí a druhý raz ho voda zakvačí medzi drevo a dno… čo ho zachránilo? Aká ruka osudu zasiahla, aký anjel strážny zamával krídlom? Alebo keď chce vyskúšať dno v starej studni a jeho život visí na lane, ktoré držia v rukách detské ruky… Konkrétne zážitky vyvolávajú v čitateľovi otázky a nabádajú ho spoznať aj vlastné počínanie: nepohybujeme sa niekedy na hrane ako tie nevedomé deti?

Kniha Biela skrinka nie je na zábavu. Má schopnosť tmelu, cez zážitky jedného dieťaťa si vybavujeme to svoje detstvo, odlupujeme svoje vrstvy sľudy zo skla pamäti.

© Gabriela Rothmayerová

La100vičia rozlúčka

21.08.2019

Ešte sa vie Slnko rozpáliť dobiela, ešte stále má letné vône nedeľa. Ešte vždy môžeš stretnúť priateľa a povedať mu: - Leto sa končí, nie veľa dní bolo len pekných, ak sa ti nepáči, viac »

Štiavnické uličky

20.08.2019

“Štiavnica, buď aspoň hradom ducha rodného, keď si lásky mojej hrobom.” (Sládkovič) V úzkych krivoľakých uličkách štiavnických, kde pod nohami škrípu kúsky kameňa ako črepy z diamantu viac »

Pišta z DDR

19.08.2019

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho pracovníka v istej fabrike s drevom na výrobu sudov v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital zo viac »

Električka / Bratislava /

Električky na nábreží Dunaja nepremávajú pre poškodené vedenie

21.08.2019 08:52

Dopravný podnik mesta Bratislava o tom informuje na svojom webe.

SPAIN-WILDFIRE/

Kanárčania evakuovaní pre lesný požiar sa začali vracať domov

21.08.2019 08:39

Požiar v hornatom vnútrozemí ostrova sa darí postupne likvidovať, pričom už počas predošlej noci strácal na sile s poklesom intenzity vetra a teploty vzduchu.

deti, škola, jedáleň

Obedy zadarmo dávajú prácu

21.08.2019 08:00

Bezplatné stravovanie slovenských školákov prinesie stabilnú prácu viac ako tisícke nezamestaných.

Zuzana Čaputová

Čaputová: Život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou

21.08.2019 07:52

Slovenská prezidentka to uvidela na sociálnej sieti po tom, čo si v stredu ráno v Bratislave pripomenula výročie udalostí z 21. augusta 1968.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,205
Celková čítanosť: 2083109x
Priemerná čítanosť článkov: 1729x

Autor blogu

Kategórie