Založ si blog

Odlupujeme svoje vrstvy sľudy

Anton Pižurný je v slovenskej literatúre prítomný už dobrých dvadsať rokov.
Jeho najnovší rukopis, knižka „Biela skrinka“ nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne.

Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto kúsku sveta všetci mali rovnaké bicykle, rovnaké hrnčeky na kakao, či rovnaké obedy v školskej jedálni. Len detstvo sme mali každý iné, jedinečné. Má u každého podobu sľudy. Krehkej, ale pevnej, zloženej z vrstiev. Deti sú síce subjekt, ale sami seba si začneme uvedomovať až postupne. No vrstvy, ktorými rastie naše vedomie o svete, za aj bez nášho pričinenia na seba ukladajú. A potom v hlbokej dospelosti sa akoby začnú odkrývať. Čím citlivejší film pamäti, tým hodnotnejší zážitok pre čitateľa. Anton Pižurný nás zavedie do zámockého parku v rodnom meste Želiezovce, kde sa narodil do rodiny intelektuálne bohatej, ale inak rovnakej ako tisícky rodín na celom území vtedajšieho Československa. Letá, jesene, zimy i jará bývali na nerozoznanie podobné. Pili sme kakao, mávali sme ho v plechovej dóze a bolo z Holandska, jedli sme lekvárové chleby, dukátové buchtičky, neznášali sme smrad jedál z družiny. Nosili sme biele pančušky (chlapci aj dievčatká) a chodili na špacír s rodičmi, zbierali sme servítky alebo…, to všetko naprieč spoločenským spektrom a naprieč republikou.

Anton Pižuný však prináša aj tajomstvo. Chlapec skúša svoje sily v rieke, chce podplávať vyvalený kmeň, raz sa mu to podarí a druhý raz ho voda zakvačí medzi drevo a dno… čo ho zachránilo? Aká ruka osudu zasiahla, aký anjel strážny zamával krídlom? Alebo keď chce vyskúšať dno v starej studni a jeho život visí na lane, ktoré držia v rukách detské ruky… Konkrétne zážitky vyvolávajú v čitateľovi otázky a nabádajú ho spoznať aj vlastné počínanie: nepohybujeme sa niekedy na hrane ako tie nevedomé deti?

Kniha Biela skrinka nie je na zábavu. Má schopnosť tmelu, cez zážitky jedného dieťaťa si vybavujeme to svoje detstvo, odlupujeme svoje vrstvy sľudy zo skla pamäti.

© Gabriela Rothmayerová

Tišiná a monokel

18.01.2018

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov viac »

O prvej láske (2)

17.01.2018

Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť viac »

O prvej láske

16.01.2018

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako viac »

Matúš Hollý, lunter

Lunter má horúcu linku. Banskobystrická župa sa otvára občanom

18.01.2018 17:54

Kotlebovské časy, počas ktorých boli na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja púšťaní iba novinári z vybraných médií, sú preč.

migranti

Čoraz viac migrantov sa snaží dostať do Európy cez Španielsko

18.01.2018 17:41

Migračnú trasu cez Španielsko si vyberajú pre sprísnenie kontrol v Líbyi a Turecku.

utečenci, Calais

Británia dá Francúzsku na posilnenie hranice pred migrantmi 44,5 milióna libier

18.01.2018 17:20

"Tieto peniaze budú musieť byť použité na zlepšenie bezpečnosti na hranici," uviedol hovorca britskej vlády.

bilbordy, Žilina

Žilinské bilbordové kocúrkovo

18.01.2018 17:00

Mesto Žilina sa pochválilo odpílenými bilbordmi, na ceste zo Žiliny do Martina. Neprešiel ani týždeň a reklamné plochy tam postupne vyrastajú jedna za druhou.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 657
Celková čítanosť: 899554x
Priemerná čítanosť článkov: 1369x

Kategórie