Založ si blog

Drevený kaštieľ a biely jeleň

Raz mňa a Jana náš starší kamarát Ivan zaviedol kamsi celkom ďaleko, ku Hronu. Hovoril, že nám ukáže, čo sme ešte nikdy nevideli. Dlho sme šliapali, už sme aj začali hundrať, ale Ivan nás povzbudzoval, až kým sme popri brehu Hrona vošli do hlbšieho lesa. Prišli sme k akýmsi zarasteným múrom. Ivan sa ku nim postavil, ukázal rukou:
– Tak toto je miesto, kde kedysi stál kaštieľ, ktorý sa prepadol do zeme!

Najprv sme tomu nerozumeli. Ako sa môže kaštieľ prepadnúť? Premýšľal som nad tým a predstavoval som si to. V duchu som videl veľké komnaty pod zemou a to bolo vzrušujúce. Ako z rozprávky. Poskákali sme po tých múroch, hoci sme mali trocha strach, že sa prepadneme tiež. Nič sa nestalo a tak sme pokračovali v našej púti. Dokráčali sme k velikánskemu pňu.
– No a tu kedysi stál taký veľký dub, volali ho drevený kaštieľ, bol v ňom stôl pre dvanástich ľudí a mal aj dvere!

Toto sa nám tiež zdalo tiež troška rozprávkové, ale Ivan sa tváril vážne, tak som nič nepovedal. Urobili sme si malý ohník, na ktorom sme si opiekli šúľky kukurice, ktoré sme si cestou odtrhli.
Keď sme oheň dôkladne uhasili, vracali sme sa. A vtedy sa Ivan zrazu prudko prikrčil, priložil si prst na ústa a naznačil nám rukou, aby sme tiež tak urobili. Ukazoval nám kamsi na čistinku. Nič na nej nebolo. Chvíľu sme čupeli. Potom Ivan vstal:
– Na tejto čistinke som raz videl bieleho jeleňa!

To sme už začali veru Ivana podozrievať, že si vymýšľa. Celou cestou domov sme sa už skoro vôbec nerozprávali. Keď Ivan odišiel domov, stáli sme na Schubertovej ulici pred naším dvorom a pred Sovím zámočkom, v ktorom kedysi býval Franz Schubert a teraz Jano, sami.
– Počuj, nezdá sa ti, že si dnes Ivan poriadne vymýšľal?
– Veru, aj mne sa tak vidí!

Rozlúčili sme sa a mne napadlo že doma máme jednu knihu o našom mestečku. Nedalo mi to a začal som v nej listovať. A odrazu som to našiel! Bol tam článok aj o prepadnutom kaštieli, aj o obrovskom dube, kam chodievali Esterházyovci na poľovačky. Mrzelo ma, že sme Ivanovi neverili.
Iba o bielom jeleňovi som nikde nenašiel ani riadok…

.:.
Anton Pižurný
BIELA SKRINKA
foto a.a.

Tišiná a monokel

18.01.2018

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov viac »

O prvej láske (2)

17.01.2018

Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť viac »

O prvej láske

16.01.2018

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako viac »

Matúš Hollý, lunter

Lunter má horúcu linku. Banskobystrická župa sa otvára občanom

18.01.2018 17:54

Kotlebovské časy, počas ktorých boli na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja púšťaní iba novinári z vybraných médií, sú preč.

migranti

Čoraz viac migrantov sa snaží dostať do Európy cez Španielsko

18.01.2018 17:41

Migračnú trasu cez Španielsko si vyberajú pre sprísnenie kontrol v Líbyi a Turecku.

utečenci, Calais

Británia dá Francúzsku na posilnenie hranice pred migrantmi 44,5 milióna libier

18.01.2018 17:20

"Tieto peniaze budú musieť byť použité na zlepšenie bezpečnosti na hranici," uviedol hovorca britskej vlády.

bilbordy, Žilina

Žilinské bilbordové kocúrkovo

18.01.2018 17:00

Mesto Žilina sa pochválilo odpílenými bilbordmi, na ceste zo Žiliny do Martina. Neprešiel ani týždeň a reklamné plochy tam postupne vyrastajú jedna za druhou.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 657
Celková čítanosť: 899558x
Priemerná čítanosť článkov: 1369x

Kategórie