Založ si blog

Biela skrinka

VLNOBYTIE (BIELA SKRINKA – Anton Pižurný)

Autor sa v krátkej zbierke próz vracia, potichu a s bázňou (nie s básňou), do krajiny, v ktorej nám všetkým bývalo najlepšie.

Obsahovo – nie formálne – táto zbierka spomienok odhaľuje autorovu tušenú, ale doteraz nie naplno prejavenú spätosť s tým, čo nás formuje a ukotvuje. Láskavo, lyricky a s citom loví z odchádzajúcej a znova prichádzajúcej pamäti vyblednuté, kolorované aj plnofarebné snímky stratenej a nachádzanej krajiny a nám sa v našej pamäti vynárajú naše spomienky a pritakávanie: áno, takto to bolo, toto som zažil, áno, toto poznám… čo je, mimochodom, najvyššia pocta pre autora a najkrajšia odmena pre čitateľa. Privoláva sebe a nám postavy jemu najdrahších ľudí (všimnime si krásny vzťah k mame do posledných chvíľ) a v dobrom nás núti zastaviť sa pri čítaní… a spomínať a porovnávať, na chvíľu si rozvinúť vlastné, takmer zabudnuté minihistórie a pididrámy… akí sme boli sami. Prečítajte si Epilóg o zrkadle – tam je to v celej kráse a stručnosti.

Formálne – nie obsahovo – ide o až dojímavo prísne zviazaný a disciplinovaný text, v ktorom akoby pôvodný prozaik vedome brzdil vrodeného poeta. Obkladá podmety a prísudky ako dobrý murár tehly maltou, tak úzkostlivo, aby nič neuniklo a stavba držala pohromade. Nenecháva sa unášať ornamentalizmami, samotný príbeh mu je nad jeho interpretáciou. Ale s rozkošou a ľahkosťou vyťahuje zo skrine reálie-kostlivcov, od Esky po Sputnik, a tým mi pripomína jednu z biblií môjho detstva (Vlado Bednár, Nebrnkaj mi na city).

Historicky – (u autora už možno pomaly vravieť o histórii 😊 ) – predstavuje prozaická zbierka príjemné vybočenie z jeho básnickej tvorby, ktoré dobre dopĺňa jeho poetický cyklus a približuje nám iný rozmer autorovho talentu a jeho úcty k Slovu.

Smutnokrásna správa o svete, ktorý bol síce sčasti mizerný, pokrytecký, nedokonalý a šedivý vo svojej dobovej klietke, ale obdarený, obzvláštnený a naplnený ľuďmi, ktorých sme mali úprimne radi (a oni nás) a ktorí nás už nikdy neopustia, lebo… Správa o svete, aký bol a ktorý dnes už nie je celkom náš, ale je pokračovaním toho, čo sa nám prihodilo (a čo k nemu raz prihodíme sami).

© Jaro Minárik

Tišiná a monokel

18.01.2018

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov viac »

O prvej láske (2)

17.01.2018

Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť viac »

O prvej láske

16.01.2018

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako viac »

Matúš Hollý, lunter

Lunter má horúcu linku. Banskobystrická župa sa otvára občanom

18.01.2018 17:54

Kotlebovské časy, počas ktorých boli na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja púšťaní iba novinári z vybraných médií, sú preč.

migranti

Čoraz viac migrantov sa snaží dostať do Európy cez Španielsko

18.01.2018 17:41

Migračnú trasu cez Španielsko si vyberajú pre sprísnenie kontrol v Líbyi a Turecku.

utečenci, Calais

Británia dá Francúzsku na posilnenie hranice pred migrantmi 44,5 milióna libier

18.01.2018 17:20

"Tieto peniaze budú musieť byť použité na zlepšenie bezpečnosti na hranici," uviedol hovorca britskej vlády.

bilbordy, Žilina

Žilinské bilbordové kocúrkovo

18.01.2018 17:00

Mesto Žilina sa pochválilo odpílenými bilbordmi, na ceste zo Žiliny do Martina. Neprešiel ani týždeň a reklamné plochy tam postupne vyrastajú jedna za druhou.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 657
Celková čítanosť: 899503x
Priemerná čítanosť článkov: 1369x

Kategórie