Založ si blog

O prvej láske

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako aj moja sestra. Bola vysoká, s prameňmi rovných blonďavých vlasov, ktoré by sa dali spriadať do myšlienok, skoro po pás. Najprv som si ju nevšímol, ale potom sa mi raz pozrela priamo do očí a ja som ostal v zajatí dvoch zrkadiel duše, modrých ako jesenná obloha. Už ma nezaujímalo nič iné, ani pohreb, iba ona. Po otcovom pohrebe sa ešte išlo ku nám na kar, kde bolo dosť veľa ľudí, plný dvor.
Po čase sa už niektorí pomaly poberali domov. Museli sme vtedy ísť s mamou a so sestrami k nim a rozlúčiť sa s nimi. Nebolo mi to príjemné a chcel som to mať rýchlo za sebou. Keď som sa konečne rozlúčil s predposlednými, odchádzal som a vtedy sa mi za chrbtom ozvalo:
– Tony!

Zastavil som sa ako zasiahnutý bleskom, lebo som si uvedomil, že to hovorí ona. Rýchlo som sa otočil a veselo som sa rozbehol ku nej s mamou. Našťastie som si v polceste hanblivo uvedomil, že sa asi nepatrí na kare takto chovať, sklonil som hlavu a pomaly som ku nim kráčal. Renata, aj jej mama sa na mňa usmievali, podávali mi ruky a niečo hovorili. Najskôr som dostal tri bozky na líce od jej mamy, pohladenie po chrbáte a už som stál pred ňou. Boli sme rovnako vysokí. Zdvihol som svoje sklopené viečka a hľadel som očí, aké som dovtedy nikdy nevidel. Becky Thatcherová aj s Ursulou Andress (tú som dovtedy platonicky naviac miloval zo svetových herečiek ktoré som poznal), sa okamžite stratili vo veľkej priepasti mojej pamäte. Ocitol som sa v neznámom vesmíre, kde sa vznášali iba dve bytosti. Samozrejme Ona a Ja.

Od hanby som strácal dych, kolená som mal ako vypustené galusky na mojej modrej Eske. Cítil som každú jej časť, nielen oči, ale tvár, vlasy a pery! Neviem ako dlho sme tam stáli, uvedomil som si, že cítim aj nádhernú vôňu neznámej voňavky, ktorá veru vonkoncom nebola iba voňavkou nevinnej jemnej slečny, ale to bola už naozajstná ženská vôňa.

Vtedy sa stali dve věci. Nádherne sa usmiala, podala mi ruku a povedala:
– Tony, tak sa tu drž a keby si mi chcel niekedy napísať list, tu je moja adresa. – všuchla mi do dlane malý papierik…

.:. Anton Pižurný
Biela skrinka (úryvok)

La100vičia rozlúčka

21.08.2019

Ešte sa vie Slnko rozpáliť dobiela, ešte stále má letné vône nedeľa. Ešte vždy môžeš stretnúť priateľa a povedať mu: - Leto sa končí, nie veľa dní bolo len pekných, ak sa ti nepáči, viac »

Štiavnické uličky

20.08.2019

“Štiavnica, buď aspoň hradom ducha rodného, keď si lásky mojej hrobom.” (Sládkovič) V úzkych krivoľakých uličkách štiavnických, kde pod nohami škrípu kúsky kameňa ako črepy z diamantu viac »

Pišta z DDR

19.08.2019

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho pracovníka v istej fabrike s drevom na výrobu sudov v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital zo viac »

Električka / Bratislava /

Električky na nábreží Dunaja nepremávajú pre poškodené vedenie

21.08.2019 08:52

Dopravný podnik mesta Bratislava o tom informuje na svojom webe.

SPAIN-WILDFIRE/

Kanárčania evakuovaní pre lesný požiar sa začali vracať domov

21.08.2019 08:39

Požiar v hornatom vnútrozemí ostrova sa darí postupne likvidovať, pričom už počas predošlej noci strácal na sile s poklesom intenzity vetra a teploty vzduchu.

deti, škola, jedáleň

Obedy zadarmo dávajú prácu

21.08.2019 08:00

Bezplatné stravovanie slovenských školákov prinesie stabilnú prácu viac ako tisícke nezamestaných.

Zuzana Čaputová

Čaputová: Život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou

21.08.2019 07:52

Slovenská prezidentka to uvidela na sociálnej sieti po tom, čo si v stredu ráno v Bratislave pripomenula výročie udalostí z 21. augusta 1968.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,205
Celková čítanosť: 2083008x
Priemerná čítanosť článkov: 1729x

Autor blogu

Kategórie