Založ si blog

Obrázky v starých hodinách

V našej obývačke bola najkrajším kusom nábytku veľká vitrína, ktorú vyrobil ešte otcov starý otec, mal svoju stolársku dielňu vo Viedni. Bola z orechového dreva s krásnym vzorom naspodku a so sklenenými dvierkami v strede a na bokoch. Tie na bokoch mali sklo zahnuté v oblúkoch, naši ma na to vždy upozorňovali, aby som dával pozor, lebo keby sa rozbili, už by to vraj nikto nevedel opraviť.

Boli v nej rôzne brúsené vázy, poháre, porcelánový riad a šálky. Uprostred stál kráľ pohárov. Bol to veľký dôstojný pohár na vysokej stopke, zakončený fialovo bordovým kalichom, v ktorom boli vybrúsené rôzne antické motívy. Bol to pohár, z ktorého mohol piť len náš otec, aj to iba pri veľkých príležitostiach, ako boli oslavy narodenín, alebo na Vianoce. Obsah vitríny mama len občas vybrala, utrela prach a opatrne ich pokládla naspäť. Vpravo dolu bola vo vitríne kazeta so striebornými príbormi, tie sa tiež vyberali len na vzácne chvíle a mama ich so sestrami občas leštila takou ružovou vatou, ktorá zvláštne voňala.

Raz som v jej spodnej časti našiel veľké staré stolové hodiny. Boli tiež z dreva a čísla na ciferníku a ručičky mali ako pozlátené. Naťahovali sa kľúčikom. Otočil som ich a na zadnej strane som našiel malé dvierka. Keď som ich otvoril, ukázal sa tajomný svet mechanizmu hodín, ozubené kolieska, strunky. Vpredu boli malé kladivká s gumenými hlavičkami. Pod kolieskami ležal kľúč. Vsunul som ho opatrne do dierky vpredu a zopárkrát som ním zakrútil. V tej chvíli sa ozval zvláštny jemný škripot a zaznelo zvláštne zvonenie. Otočil som znova hodiny a videl som, ako sa vo vnútri krútia ozubené kolieska a malé kladivká udierajú o dlhé rezonujúce tyčky. To bolo to zvonenie. Nadchýňal som sa tým dosť dlho, keď odrazu hodiny z ničoho nič zastali. Pokrútil som znova kľúčom až celkom na doraz, ale nič. Chytil som jemne do prstov kladivká a zdvihol som ich. Hodiny sa rozbehli a kladivká znova zacvendžali.
Pozrel som sa hlbšie do ich vnútra a našiel som tam nádherné malé farebné kartičky – obrázky. Boli na nich ľudia, domy, morské živočíchy a keď som nimi pokrútil, vyzerali ako živé, akoby sa hýbali. Boli tam aj v jemnom papieriku zabalené žiletky.

Často som potom otváral dvierka na tých starých hodinách, naťahoval som ich a prezeral som si obrázky, kým kladivká udierali do tyčiek, ktoré cvendžali.

Aj náš život sa skladá z krásnych farebných obrázkov v starých hodinách, ktoré sa raz navždy zastavia…

.:.
Anton Pižurný
BIELA SKRINKA

foto a.a.

Potok

18.01.2019

Potok v Schubertovom parku, ktorý sme volali jednoducho"Potok", tiekol pod briežkom, na ktorom bol kaštieľ Esteházyovcov. V jeho vode sme tiež strávili veľa času. Mal tri mosty, jeden pri domčeku viac »

Hra pre osamelých

17.01.2019

...Po smrti nášho otca sa všetko zmenilo. Náš dom celkom stíchol. Sestry chodievali na týždeň do školy v iných mestách a vracali sa v piatok na sobotu a nedeľu. Mama bola celý deň v robote. viac »

Kadencia slov

16.01.2019

Vadimír Putin, Rusko

Dôvera Rusov v Putina klesla na historické minimum

18.01.2019 22:55

Dôveruje mu len 33,4 percenta Rusov.

Antonio Guterres

António Guterres si myslí, že nemá právomoc začať vyšetrovanie Chášakdžího smrti

18.01.2019 22:34

Mandát by mu mohla udeliť len Bezpečnostná rada OSN a za istých okolností aj Valné zhromaždenie OSN.

Euro, peniaze, ekonomika, graf

Vzájomný obchod Slovenska s Nemeckom dosahuje 27 miliárd eur

18.01.2019 22:07

Slovensko je jedna z mála krajín, ktoré majú s Nemeckom aktívnu obchodnú bilanciu.

Tijuana, Mexiko, hranice, migranti, karavána

Karavána migrantov z Hondurasu vstúpila na mexické územie

18.01.2019 21:42

Takzvaná Karavána migrantov opustila Honduras v pondelok s cieľom dostať sa do tisíce kilometrov vzdialených Spojených štátov.