Založ si blog

Nekonečne sám. . .

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá.

Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať pár drobných od sestier a ide sa! Vtom zazvonil náš starý čierny telefón, ktorý sme mali v kuchyni na poličke. Pamätám sa, ako sme sa po zdvihnutí slúchadla ohlasovali. Buď „Dvadsaťštyrišesťdesiat“ – to bolo číslo nášho telefónu, alebo „Tu byt doktora Pižurného, prosím?“. Mama zdvihla slúchadlo a ohlásila sa. Chvíľu počúvala, čo jej na opačnom konci vravia. Potom zrazu strašne zakričala, až som sa zľakol. Volali z nemocnice, že náš otec práve zomrel.
V kuchyni sa akoby zošerilo. Mama stála pri okne, objímali sa so sestrami, plakali a niečo nezrozumiteľne vykrikovali. Za oknom v záhrade sa hrdličky rozcukrovali ako najaté. Sestry s mamou potom ešte niekam volali. Nikto si ma nevšímal. Povedal som len:
– Idem na to kúpalisko, dobre? – a odišiel som.

Pomaly, mátožne, som kráčal horúcou asfaltkou, ktorá sa priliepala k mojim sandálom, až to plieskalo. Kúpalisko bolo dosť ďaleko od nášho domu, pri Hrone. Celou cestou mi vírilo v hlave len: „Môj otec zomrel“. Zdalo sa mi to nepochopiteľné.
Na kúpalisku už boli skoro všetci kamaráti a veselo skákali do ľadovej vody v bazéne. Sadol som si na lavičku a chvíľu som ich pozoroval. Volali ma do bazéna. Nešiel som. Vybehli z vody s fialovými perami drkotajúc zubami a smiešne skackali pri lavičke, aby sa zohriali. Vtom vietor privial z mestečka hlas zvona.
– Tonovi zomrel otec, – šepkali si medzi sebou.
Dianka prišla ku mne, podala mi ruku ako dospelá:
– Tonio, úprimnú sústrasť.

Potom mi povedala, že by som predsa len mal ísť domov. Smutný som opustil kúpalisko pri Hrone, kde zostali moji kamaráti a pomaly som kráčal po vyschnutej lúke pred kúpaliskom. Cítil som sa nekonečne sám…

.:.
Anton Pižurný
Biela skrnka
v rukopise

 

2541
3859
Posledný 11. 05. 2018, 17:08:18

La100vičia rozlúčka

21.08.2019

Ešte sa vie Slnko rozpáliť dobiela, ešte stále má letné vône nedeľa. Ešte vždy môžeš stretnúť priateľa a povedať mu: - Leto sa končí, nie veľa dní bolo len pekných, ak sa ti nepáči, viac »

Štiavnické uličky

20.08.2019

“Štiavnica, buď aspoň hradom ducha rodného, keď si lásky mojej hrobom.” (Sládkovič) V úzkych krivoľakých uličkách štiavnických, kde pod nohami škrípu kúsky kameňa ako črepy z diamantu viac »

Pišta z DDR

19.08.2019

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho pracovníka v istej fabrike s drevom na výrobu sudov v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital zo viac »

Električka / Bratislava /

Električky na nábreží Dunaja nepremávajú pre poškodené vedenie

21.08.2019 08:52

Dopravný podnik mesta Bratislava o tom informuje na svojom webe.

SPAIN-WILDFIRE/

Kanárčania evakuovaní pre lesný požiar sa začali vracať domov

21.08.2019 08:39

Požiar v hornatom vnútrozemí ostrova sa darí postupne likvidovať, pričom už počas predošlej noci strácal na sile s poklesom intenzity vetra a teploty vzduchu.

deti, škola, jedáleň

Obedy zadarmo dávajú prácu

21.08.2019 08:00

Bezplatné stravovanie slovenských školákov prinesie stabilnú prácu viac ako tisícke nezamestaných.

Zuzana Čaputová

Čaputová: Život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou

21.08.2019 07:52

Slovenská prezidentka to uvidela na sociálnej sieti po tom, čo si v stredu ráno v Bratislave pripomenula výročie udalostí z 21. augusta 1968.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,205
Celková čítanosť: 2083142x
Priemerná čítanosť článkov: 1729x

Autor blogu

Kategórie