Založ si blog

Slávny výlet na bicykloch

Raz sme sa vybrali aj s Jarom a Ďurim na veľký výlet na bicykloch k Jarovmu ujovi. Pobalili sme si doma chleby so salámou, fľašky s vodou a ovocie. Vybrali sme sa skoro ráno. Vzduch bol úžasný a naše tri bicykle svišťali neznámou krajinou. Bolo to veľké dobrodružstvo. Krútili sme pedálmi dlhokánskymi nádhernými alejami topoľov a čerešní. Pripomínali mi tunel do Večnosti. Po určitom čase nás však začali bolieť nohy a zadky, tak vedúci výpravy, ktorým bol logicky Jaro, rozhodol, že si dáme prestávku. Zložili sme bicykle pod čerešňu neďaleko veľkého stohu. Samozrejme sme sa naň hneď vyštverali. Vybrali sme si jedlo, okolo nás lietali veľké motýle a debužírovali sme. Užívali sme si krásny deň.

Vtom sa pod nami ozval veľký krik!
– Mitt csináltok ott? (Čo tam robíte?)

Boli to dvaja starší páni, ktorí prišli potichu poza stoh. A vpredu sa zjavili dvaja ďalší! Nemali sme kam ujsť. Ja som už vtedy bol pomerne kreatívny a tak som svojou chabou maďarčinou zvolal:

– Lepkék fogunk! (Chytáme motýle!)

Jaro s Tiborom najprv na mňa neveriacky pozreli a uškrnuli sa. Muži dolu čosi nezrozumiteľne zakričali a chystali sa vyliezť za nami. To sme už naozaj dostali strach a zoskákali sme zboku stohu. Podarilo sa nám prekĺznuť pomedzi nich k našim bicyklom. Jedlo sme nechali tam, vyskočili sme na naše stroje a uháňali sme alejou ako šípy. Po niekoľkých kilometroch sme zadychčaní zastali. Jaro sa pozrel na mňa a povedal:

– Lepkék fogunk! Ty si ale debil!

Rozrehotali sme sa, až sme padali po zemi. Jaro a Tibor totiž lepšie vedeli po maďarsky ako ja. Ale treba uznať, že dôvod som dal skvelý! Chytáme motýle je po maďarsky „Elkapjuk pillangók“. Keď sme sa dosmiali, pokračovali sme v našej spanilej jazde.

Pomaly sme sa blížili k cieľu našej cesty. Už nás boleli zadky aj lýtka. Bicykle vŕzgali ako muzeálne exponáty a mali sme veru toho už dosť. Konečne sme uvideli v diaľke do oblohy zapichnutý hrot kostola dediny, v ktorej býval Jarov strýko. Hlavnú „hradskú“ do dediny pretínala bočná poľná cesta. Jaro za mnou zatlačil do pedálov a chcel ma zboku predbehnúť. Namiesto toho vrazil do môjho predného kolesa a obaja sme spadli na zem. Bicykle zarachotili, zdvihol sa oblak prachu a my sme v ňom sedeli so slzami v očiach. Mne po špinavom kolene stekal pramienok krvi, Jaro mal oškretú tvár. Pozrel som na naše bicykle. Jarov Favorit sa zdal byť v poriadku, ale moja Eska mala z predného kolesa veľkú „osmičku“ a volant bol vytočený nabok. Sedel som na ceste pri mojom zničenom bicykli, po kolene mi stekala krv a po lícach slzy.

Čo si to urobil? – zvolal som na neho.

Jaro sa pozeral napravo, naľavo, odpľul si a skríkol:

– Keď si sa mi plietol do cesty!

Nevedel som, čo budeme robiť. Ďaleko od domova, bicykel zničený. Potom hodil rukou:

– Neboj, môj strýko ti to opraví.

Volant sa mi ako-tak podarilo natočiť do správnej polohy, ale osmička sa opraviť nedala. Tak sme pomaly, s hanbou, tlačiac svoje bicykle, prišli k Jarovmu strýkovi. Ten nás celý rozjarený privítal so smiechom:

– To čo ste robili, fiúk?

Ukázal nám, aby sme si bicykle odložili do šopy a pozval nás dovnútra. V kuchyni sedeli za stolom traja chlapi, fajčili smradľavé cigarety Fecske a popíjali pivo. Hrali so strýkom mariáš. Posadali sme si na lavicu naboku a chvíľu sme ich sledovali. Keď ich to konečne prestalo baviť a došlo im pivo, strýko dal Jarovi peniaze a tašku, aby išiel kúpiť ďalšie pivo:

– Na, ukáž tú bicyklu! – povedal mi.

Keď uvidel ohnutý volant a osmičku na prednom kolese, len spľasol rukami. Vyzliekol si kockovanú košeľu a dal sa do roboty. Volant sa mu podarilo narovnať, že nebolo nič vidieť, ale s kolesom to bolo horšie. Ponaťahoval špice, niektoré dokonca aj vymenil. Stále čosi po maďarsky šomral. Potom mi povedal.

– Na, próbáj meg!

Posadil som sa na svoj modrý bicykel a prešiel sa po dvore. Bol opravený, ale predné koleso aj tak jemne vibrovalo a šúchalo sa o vidlicu.

– Ešte to koleso, – nesmelo som nadhodil.

A to máš dobrý, já už nemám čas! – hodil rukou a išiel si otvoriť ďalšie pivo.

Pomaly sme sa pobrali na spiatočnú cestu. Šuch-šuch, šuch-šuch, koleso dávalo vedieť o tom, že je zakrivené. Stále som za nimi zaostával, až celkom pred mestečkom sa mi jednoducho vyparili a bolo po našom slávnom výlete.

.:.

(c) Anton Pižurný

BIELA SKRINKA – Chlapci zo Schubertovej ulice

(v tlači)

Odrátavanie

11.12.2018

Kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom. Do duše sa mi zadrela kostrnka modrého anjela. Peklo kvôli tebe rád obrátim hore dnom, vytrasiem z neho Satana a zakričím: Hop, elá! Kto nazrie viac »

Krv

10.12.2018

Snívalo sa mi, že sme boli s mojím kamarátom kdesi na horách a z úkrytu sme pozorovali fašistov, ako strieľali samopalmi ľudí do jám. Bolo to príšerné! Červenohnedá krv fŕkala a nás mykalo, viac »

Možno, Béla?

09.12.2018

Ako povedal náš pán minister financií, na budúcom účte rozpočtu Slovenska svietia tri nuly, máme vyrovnaný rozpočet a „projektu Slovensko“ sa darí ako nikdy. Prečo teda rastú ceny energií viac »

triblavina,kamion,dialnica D1

Súvislá diaľnica do Košíc bude skôr cez Maďarsko ako cez Slovensko

11.12.2018 21:23

Bratislava a Košice budú prepojené súvislou diaľnicou minimálne o päť rokov skôr cez územie Maďarska než cez Slovensko.

štrasburg, streľba

Na vianočných trhoch v Štrasburgu sa strieľalo, hlásia dve obete

11.12.2018 21:17, aktualizované: 23:10

Šlo o teroristický útok.

francúzsko, žlté vesty

Egyptská vláda údajne zakázala predaj žltých viest v obavách z demonštrácií

11.12.2018 20:27

Zakázané predávať žlté vesty majú obchodníci jednotlivcom, nie firmám.

donald trump

USA zaradili Pakistan na zoznam krajín porušujúcich náboženské slobody

11.12.2018 19:32

Presun na čiernu listinu umožňuje, aby USA na Pakistan uvalili sankcie.