Založ si blog

Slávny výlet na bicykloch

Raz sme sa vybrali aj s Jarom a Ďurim na veľký výlet na bicykloch k Jarovmu ujovi. Pobalili sme si doma chleby so salámou, fľašky s vodou a ovocie. Vybrali sme sa skoro ráno. Vzduch bol úžasný a naše tri bicykle svišťali neznámou krajinou. Bolo to veľké dobrodružstvo. Krútili sme pedálmi dlhokánskymi nádhernými alejami topoľov a čerešní. Pripomínali mi tunel do Večnosti. Po určitom čase nás však začali bolieť nohy a zadky, tak vedúci výpravy, ktorým bol logicky Jaro, rozhodol, že si dáme prestávku. Zložili sme bicykle pod čerešňu neďaleko veľkého stohu. Samozrejme sme sa naň hneď vyštverali. Vybrali sme si jedlo, okolo nás lietali veľké motýle a debužírovali sme. Užívali sme si krásny deň.

Vtom sa pod nami ozval veľký krik!
– Mitt csináltok ott? (Čo tam robíte?)

Boli to dvaja starší páni, ktorí prišli potichu poza stoh. A vpredu sa zjavili dvaja ďalší! Nemali sme kam ujsť. Ja som už vtedy bol pomerne kreatívny a tak som svojou chabou maďarčinou zvolal:

– Lepkék fogunk! (Chytáme motýle!)

Jaro s Tiborom najprv na mňa neveriacky pozreli a uškrnuli sa. Muži dolu čosi nezrozumiteľne zakričali a chystali sa vyliezť za nami. To sme už naozaj dostali strach a zoskákali sme zboku stohu. Podarilo sa nám prekĺznuť pomedzi nich k našim bicyklom. Jedlo sme nechali tam, vyskočili sme na naše stroje a uháňali sme alejou ako šípy. Po niekoľkých kilometroch sme zadychčaní zastali. Jaro sa pozrel na mňa a povedal:

– Lepkék fogunk! Ty si ale debil!

Rozrehotali sme sa, až sme padali po zemi. Jaro a Tibor totiž lepšie vedeli po maďarsky ako ja. Ale treba uznať, že dôvod som dal skvelý! Chytáme motýle je po maďarsky „Elkapjuk pillangók“. Keď sme sa dosmiali, pokračovali sme v našej spanilej jazde.

Pomaly sme sa blížili k cieľu našej cesty. Už nás boleli zadky aj lýtka. Bicykle vŕzgali ako muzeálne exponáty a mali sme veru toho už dosť. Konečne sme uvideli v diaľke do oblohy zapichnutý hrot kostola dediny, v ktorej býval Jarov strýko. Hlavnú „hradskú“ do dediny pretínala bočná poľná cesta. Jaro za mnou zatlačil do pedálov a chcel ma zboku predbehnúť. Namiesto toho vrazil do môjho predného kolesa a obaja sme spadli na zem. Bicykle zarachotili, zdvihol sa oblak prachu a my sme v ňom sedeli so slzami v očiach. Mne po špinavom kolene stekal pramienok krvi, Jaro mal oškretú tvár. Pozrel som na naše bicykle. Jarov Favorit sa zdal byť v poriadku, ale moja Eska mala z predného kolesa veľkú „osmičku“ a volant bol vytočený nabok. Sedel som na ceste pri mojom zničenom bicykli, po kolene mi stekala krv a po lícach slzy.

Čo si to urobil? – zvolal som na neho.

Jaro sa pozeral napravo, naľavo, odpľul si a skríkol:

– Keď si sa mi plietol do cesty!

Nevedel som, čo budeme robiť. Ďaleko od domova, bicykel zničený. Potom hodil rukou:

– Neboj, môj strýko ti to opraví.

Volant sa mi ako-tak podarilo natočiť do správnej polohy, ale osmička sa opraviť nedala. Tak sme pomaly, s hanbou, tlačiac svoje bicykle, prišli k Jarovmu strýkovi. Ten nás celý rozjarený privítal so smiechom:

– To čo ste robili, fiúk?

Ukázal nám, aby sme si bicykle odložili do šopy a pozval nás dovnútra. V kuchyni sedeli za stolom traja chlapi, fajčili smradľavé cigarety Fecske a popíjali pivo. Hrali so strýkom mariáš. Posadali sme si na lavicu naboku a chvíľu sme ich sledovali. Keď ich to konečne prestalo baviť a došlo im pivo, strýko dal Jarovi peniaze a tašku, aby išiel kúpiť ďalšie pivo:

– Na, ukáž tú bicyklu! – povedal mi.

Keď uvidel ohnutý volant a osmičku na prednom kolese, len spľasol rukami. Vyzliekol si kockovanú košeľu a dal sa do roboty. Volant sa mu podarilo narovnať, že nebolo nič vidieť, ale s kolesom to bolo horšie. Ponaťahoval špice, niektoré dokonca aj vymenil. Stále čosi po maďarsky šomral. Potom mi povedal.

– Na, próbáj meg!

Posadil som sa na svoj modrý bicykel a prešiel sa po dvore. Bol opravený, ale predné koleso aj tak jemne vibrovalo a šúchalo sa o vidlicu.

– Ešte to koleso, – nesmelo som nadhodil.

A to máš dobrý, já už nemám čas! – hodil rukou a išiel si otvoriť ďalšie pivo.

Pomaly sme sa pobrali na spiatočnú cestu. Šuch-šuch, šuch-šuch, koleso dávalo vedieť o tom, že je zakrivené. Stále som za nimi zaostával, až celkom pred mestečkom sa mi jednoducho vyparili a bolo po našom slávnom výlete.

.:.

(c) Anton Pižurný

BIELA SKRINKA – Chlapci zo Schubertovej ulice

(v tlači)

Lilith a Eva

26.03.2019

DIVOKOSŤ V SRDCI Nechcem Evu, ja chcem Lilith, v každej chvíli cítiť divokosť, nie nudnú oddanosť kvíliť a byť neustále ohryzený až na kosť výčitkami, posolstvami, múdrymi radami, keď viac »

Pučanie

24.03.2019

🔺 ⚫️ 🔴 Všetko už bolo povedané napísané zažité môžem sa spokojne pobrať na druhý svet takto dobre mi však už nikdy nebude preto tu ešte chvíľu zostanem. .:. (ap)

Ďakujem, že tu ešte môžem chvíľu byť

23.03.2019

Rozhodol som sa, že dnes si urobím pekný deň. Budem sa usmievať nad mudrlantmi, posmutniem nad hlupákmi. Dám si po raňajkách s diétnou salámou na veke so syrovou nátierkou a po voňavej koťogó viac »

dve percentá dane, Pravda, 2%

Občianske združenie Preveda

26.03.2019 23:55

Občianske združenie Preveda pracuje v oblasti inovatívnych foriem vzdelávania prevažne zameraných na vedu a výskum, ale aj na oblast ľudovej kultúry a umenia.

zuzana čaputová, maroš šefčovič

Čaputová a Šefčovič odmietli pochybnosti o financovaní svojich kampaní

26.03.2019 22:40

Kandidáti hovorili aj o tom, čo ich sklamalo na kampani protikandidáta.

Donald Trump

Snemovňa reprezentantov neprelomila Trumpovo veto ohľadom bariéry

26.03.2019 21:13

Prezidentovo nariadenie núdzového stavu však ešte môžu zablokovať americké súdy.

Venezuela Guaidó

Prítomnosť ruských vojakov vo Venezuele je porušením jej ústavy, vyhlásil Guaidó

26.03.2019 20:38

Guaidó sa takto vyjadril na pôde opozíciou kontrolovaného Národného zhromaždenia.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,068
Celková čítanosť: 1729621x
Priemerná čítanosť článkov: 1619x

Autor blogu

Kategórie