Založ si blog

Prvý kolaborant mestečka

… Nakoniec som s rodičmi opúšťal legendárny Balaton. Maďarské pláne a puszty ostávali za nami a my sme sa blížili k hraniciam našej vlasti, Československej socialistickej republiky. Dlho sme museli čakať na Colnici. Muži v uniformách, akosi čudne nervózni, pobehovali na oboch stranách. Bolo to už nadránom a augustové ráno pomaly predznamenávalo prichádzajúcu horúčavu…

Konečne nám maďarskí colníci vrátili pasy a jeden z nich sa začudovane spýtal, či nevieme, čo sa u nás deje.

Nevedeli sme. Bolo to presne v noci na 21. augusta 1968. V tú noc nás obsadili vojská Varšavskej zmluvy.

🙁

…Môj otec Anton, hoci vedel po grécky, nemecky, francúzsky, vyštudoval vo Viedni a ovládal švabach, neovládal azbuku. Moje sestry mu teda museli prekladať na provizórnych transparentoch a na múroch nápisy, ktoré tam boli, napríklad: „Ivan, iďi damoj“ (Ivan, choď domov) a podobne.

Bola to veľmi zvláštna doba. Raz ráno som sa zobudil na obrovský hukot za oknom. Vyzrel som von a zostal som ako obarený. Našou ulicou hučali obrovské kovové príšery, s namaľovaným bielym pruhom. Do izby vošla moja mama a povedala:

– Synček, asi bude vojna…

Rozplakal som sa. Vedel som, že vojna je veľké zlo, ale nechápal som, prečo by sme sa mali zabíjať s Rusmi, keď to predsa dovtedy boli naši „bratia“. Mama zobrala veľké tašky a išla sa postaviť „do fronty“, teda do radu pred obchod, lebo ľudia si kupovali veľké zásoby potravín. Múku, cukor, konzervy. Mne sa z tej doby veľmi páčili najmä „Dubčekove rožky“, ktoré mali skvelú chuť a boli riadne veľké.

Pre chlapca v mojom veku to bolo v roku 1968 zaujímavé obdobie. V politike sme sa nevyznali, videli sme len to, čo sa dialo. Po kovových príšerách s bielymi pásmi zostali rozbité krajnice asfaltiek, smrad a strach.

Vojačikovia, ktorí na svojich zelenohnedých autách s klikyhákmi namiesto značiek sa tmolili po našom mestečku, neboli žiadni veľkí frajeri. Mali dosť čudné červené tváre, zvláštne šikmé oči, niektorí aj ryšavé vlasy a nevraveli po rusky, ale akousi čudnou rečou. Prihovárali sa nám, ale my sme nemali záujem, lebo naši rodičia ich nemali radi, lebo boli okupanti.

Nápis „Okupanti domov“ bol dlhé roky napísaný aj na múre nášho Schubertovho parku. Bol síce aj zamazaný, ale písmená vždy nakoniec vystúpili a dali sa čítať. Tiež bola na jednom dome dlhé roky aj po roku 1968 pri maďarskom gymnáziu napísaná veľká jednička s bodkou. Až po mnohých rokoch som sa dozvedel, kto bol autorom nápisov. Bol to Pavel P. a objasnil mi, že tá jednička znamenala, že tam býva prvý kolaborant mestečka.

.:.

(c) Anton Pižurný

BIELA SKRINKA

Chlapci zo Schubertovej ulice

La100vičia rozlúčka

21.08.2019

Ešte sa vie Slnko rozpáliť dobiela, ešte stále má letné vône nedeľa. Ešte vždy môžeš stretnúť priateľa a povedať mu: - Leto sa končí, nie veľa dní bolo len pekných, ak sa ti nepáči, viac »

Štiavnické uličky

20.08.2019

“Štiavnica, buď aspoň hradom ducha rodného, keď si lásky mojej hrobom.” (Sládkovič) V úzkych krivoľakých uličkách štiavnických, kde pod nohami škrípu kúsky kameňa ako črepy z diamantu viac »

Pišta z DDR

19.08.2019

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho pracovníka v istej fabrike s drevom na výrobu sudov v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital zo viac »

Električka / Bratislava /

Električky na nábreží Dunaja nepremávajú pre poškodené vedenie

21.08.2019 08:52

Dopravný podnik mesta Bratislava o tom informuje na svojom webe.

SPAIN-WILDFIRE/

Kanárčania evakuovaní pre lesný požiar sa začali vracať domov

21.08.2019 08:39

Požiar v hornatom vnútrozemí ostrova sa darí postupne likvidovať, pričom už počas predošlej noci strácal na sile s poklesom intenzity vetra a teploty vzduchu.

deti, škola, jedáleň

Obedy zadarmo dávajú prácu

21.08.2019 08:00

Bezplatné stravovanie slovenských školákov prinesie stabilnú prácu viac ako tisícke nezamestaných.

Zuzana Čaputová

Čaputová: Život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou

21.08.2019 07:52

Slovenská prezidentka to uvidela na sociálnej sieti po tom, čo si v stredu ráno v Bratislave pripomenula výročie udalostí z 21. augusta 1968.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,205
Celková čítanosť: 2083162x
Priemerná čítanosť článkov: 1729x

Autor blogu

Kategórie