Dávno už pominula stará sláva Banskej Štiavnice. Pamäť domov v nej ešte tlie, ešte stále sa nájdu ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa doklad o veľkosti ducha a umu našich predkov na tomto krásnom kuse Zeme zachoval a zveľaďoval.
Jedným z nich je tiež tzv. Žemberyovský dom na Námestí svätej Trojice, v ktorom sídli aj Daňový úrad. Najpovinnejšia povinnosť občana voči štátu a samospráve nás priviedla aj na poschodie tejto inštitúcie. Úradníci boli ochotní, aj pero nám požičali, aby sme si mohli vyplniť jedno z tlačív. Sedeli sme pred kanceláriou tohto úradu na chodbe a písali údaje do kolóniek. Keď sme boli asi v polovici, po schodoch vykráčal Cigán s fľaškou v ruke a rovno ku nám, že sedíme na jeho mieste, kde sa on zohrieva.
V prvom momente sa mi zdala táto situácia komická, ale náš Rómko sa tváril vážne, nuž sme ho odporučili o poschodie vyššie, že tam je miesta dosť.
Vidieť Róma na Daňovom úrade určite nie je každodenná vec. Ale to, že jeden minoritný spoluobčan sa práve na takomto mieste rozhodne pre svoj prechodný pobyt, to už asi aj Ionesco s Kafkom blednú závisťou…
Alebo žeby svojský protest?
Anton Andrej Pižurný
foto: Miron Breznoščák
