Svet je v kŕči.
Iba my sa naoko tvárime, že sa nič nedeje, že to prejde.
Neprejde.
Aj peľ z krídiel motýľov má svoju váhu, ktorá je potrebná na vytvorenie stability.
Aj najmenšia nádej má väčšiu silu ako zlatá karta „politika“.
Dobrý človek ešte žije.
Málo, ale predsa.
Svet sa bráni Zlu.
Ako metastázy Zla nami preniká závisť, meniaca sa nenápadne na nenávisť.
Boh Ares si už s rehotom mädlí ruky.
Nemusí nič vymýšľať, pozabíjame sa sami.
Znova a znova však vychádza Slnko.
Je tam stále mocné a neprekonateľné.
Nádej ako peľ ešte farbí naše rána.
Slnko je Láska.
Kde žije ten dobrý človek?
V každom z nás.
V každom.
Anton Andrej Pižurný
Foto: autor. Svitanie na úpätí sopky Salazie, ostrov La Réunion.