Keď mi raz podal jeden priateľ pomocnú ruku, namiesto toho, aby do mňa kopol, ako je to už našou tradíciou…
…spýtal som sa ho, ako a prečo to robí, a že ako sa mu odvďačím. Viete, čo mi povedal?
– Tonko, aj mne takto jeden priateľ pomohol… tiež som sa ho spýtal, ako mu to vrátim… Povedal mi, aby som zase ja pomohol ďalšiemu. Urob to tak aj ty…
… Ešte je tma, ešte ostrý nočný vzduch dáva najavo, že ružové zore nezvestujú vražedné salvy, keď je všetko v moci Slnka.
… Ešte je čas posekať si svoje výčitky zo sna na kusy a povešať ich na háky ako v mäsiarstve a svoje nádeje ukryť do Pandorinej skrinky.
… Ešte je možnosť rozhodnúť sa pre Dobro, hoci je už asi off topic, že naše dnešné páliace stopy povedú správnymi rázcestiami i keď s krvavými chodidlami.
…Ešte je nádej, že ten, kto stále bdie, celkom nezošalel, keď pochybnosti lámu naše ideály v kolese Času, že človek je niekedy lepší, ako si sám myslí…
Ešte je nádej, že raz nám spadnú šupiny z očí a konečne budeme vidieť srdcom, že konečne budeme počúvať dušou…
© Anton A. Pižurný