Ľ u d š t i n a

19. decembra 2013, Anton Pižurný, Nezaradené

„Básnik má byť vidiacim…“

     Jeden z francúzskych poetov takto jednoducho

skonštatoval poslanie veršotepcov.

Naplno si však až oveľa neskôr môžeme uvedomiť,

ako to je.

     Zdanlivo všedné, každodenné obrazy života majú

svoje presné miesto a čas.

Majú svoje nemenné súvislosti,

ktoré v podvedomí všetci cítime.

Krása v jednoduchosti

sa ukáže každému vnímavému srdcu…

 

     Je troška paradoxom, že na to väčšinou prídeme,

až keď sa náš čas nachýli. Zdá sa to nespravodlivé,

ale je to tak, ako to je. Vychutnávajme si preto

každý okamih spolupatričnosti,

každú chvíľku, ktorá nás spája. 

S Láskou, toleranciou, pochopením.

 

…A akou rečou by mal hovoriť básnik, aby mu rozumeli? Francúzsky, anglicky, rusky…?

Záhorácky, Vyhodňarsky, Bystricky?

 

…Ľudsky…

  

© Anton A. Pižurný

                            TACHYKARDIA                            

Mery MarínaMarína 2012 počas Festivalu lásky v Banskej Štiavnici

pri hrobe Márie Maríny Pischlovej Gerszovej (Sládkovičovej múzy). Foto: Lubo Lužina.