Foto: Druhý diel Kámasútry…:-)… Na Slovensku je viac spisovateľov ako čitateľov…
Moja mama bola mnoho rokov vedúcou Slovenskej knihy,
dlhé hodiny som sedával v jej predajni a čítal. Rovno zo školy som išiel tam, ešte cestou som si dal vtedy veľmi populárnu kofolu. Potom mi mama dala drobné a kúpil som si buď makové koláče, alebo dobe príznačné skvelé „Dubčekove rožky“.
Sedával som a čítal v kresle, na ktorom boli opreté vinylové platne. Nie raz som sa musel nakloniť dopredu a krásne Slovenky a Maďarky sa prehrabávali za mojím chrbtom.
Bol to už taký náš rituál… Často si totiž nič nekúpili…
Raz vošli dve fajnejšie paničky, obzerali sa a potom išli rovno na vec:
– „Potrebovali by sme asi meter farebných kníh. Viete, kúpili sme si novú obývačku…“- skoro som spadol z kresla…
Neskôr som vyštudoval aj knihovnícku školu, ale nepracoval som v knižnici (tie milujem dodnes) ale v bratislavských kníkupectvách, kde som zažil mnoho úsmevných príhod.
Ale o tom niekedy nabudúce…
V súčasnosti vychádzajú stovky nových titulov
a hoci už 20 rokov tvrdím, že na Slovensku je viac spisovateľov, než čitateľov, je to dobré.
Viac ma mrzí, že z knihy sa stáva pomaly už len tovar,
ktorý zaujme len svojou obálkou,
prípadne masívnou reklamnou kampaňou.
© Anton A. Pižurný
Foto: Druhý diel Kámasútry…:-)