S t a r k á

ČIERNA DIERA

 „Ako žil, tak sa mu aj vodilo…“, – povedala starká, rolujúc pátričky ako nekonečnú slučku času, kým v kuchyni pravidelne praskali staré pondusovky a blkot ohňa z posledných polienok odmeriaval večnosť.

 Starká si teda ešte naposledy vzdychla a potom sa zmierená s každým jedným odobrala sa na Večnosť, pokorná, láskyplná až po končeky jej strieborných vrkočov,  lebo tento svet už nie je pre dobrých a slušných ľudí.

 Tento svet patrí tým, ktorí deň/noc a noc/deň so žeravou tvárou lopotne hádžu vrecia peňazí do čiernej diery závisti,  tej večne nenažratej chiméry, ktorá ich ešte aj po tom, ako sa do nich pustia červy, bude v hrobe obracať…

(c) Anton Andrej Pižurný

ALTAMIRA 2014

Foto: Janka Mimrová, Žilina