2005
NIEČO ZA NIE/ČO
…Svet, ktorý máme k dispozícii, je zatiaľ jediným možným. Aj jediným nemožným. Nemorálne sa stáva normálne. Nenormálne je morálne. Všetko sa vybavuje nie srdcom, iba orálne. Milujeme slabých, obdivujeme silných. Závidíme uvážlivým. Uvažujeme nad zbytočnými, sám som zbytočný, keď tak uvažujem. Generácie sa menia príliš rýchlo a ich kvalita nie je priamo úmerná dobe, ktorá ich stvorila. Generácie začínajú byť umelé zoskupenia individualít na pavúčich nohách zvyšku ideálov. Zatrpknutí mladí ľudia sa menia na smutné osobnosti, ktoré sú presvedčené, že snažiť sa o vrátenie významu slov a zmyslu činov je donkichotstvom naivných slabochov.
Vizionári radšej mlčia, pretože tušia dôsledok rozkladu spoločenstva. Nádherná modrá guľa, rútiaca sa Všehomírom, nás zatiaľ toleruje. Zatiaľ. Keď sa však vyvalí všetka naša zloba a nenávisť, ani obrovská sila Lásky z nej nevytvorí jin jang.
Niečo za niečo. Tak sa potom nečudujme, keď nebude nič.
Apropo nič je základ, na ktorom sa dá stavať…
Anton A. Pižurný
2005