Raz. Putin.

3. marca 2014, Anton Pižurný, Nezaradené

PRVÁ POSLEDNÁ SVETOVÁ…
„inter arma silent Musae“

Kostnaté prsty vborené do zeme sú naše korene.
Núkaš svoj prs ty: Pôjdeme, veď mrieme
láskou a túžbami, šialenou pravdou.

Nech už je za nami tento svet, hlavou nadol.

Vojak je unavený z boja, špina mu zalepila dušu,
v kilometroch hluchých viet politici klušú:
– Ukrižuj! Ho samého!

Boja sa samoty tí veční otroci toho, čo majú dnes.
Čo bude zajtra, to je pre nich len blé a des.

Raz však odletí im z hlavy dekel,
keď začujú posledné Mene tekel.

Smrti sa nik veru nestrasie.

Je to už raz tak: Remeslo má zlaté dno,
ale len to najstaršie…