DIEVČA, ČÍTAJÚCE KNIHU
Leto bolo, ako má byť. Horúce a pestré. S kultúrou kypel život krajšie, v iných krajinách pulzoval rýchlejšie.
V najväčších tohtoročných augustových výpekoch sme sa vybrali na týždeň ku našim južným susedom do Budapesti. Bývanie sme mali zabezpečené neďaleko nej, v Pilisszantó – Santov u našich známych, ktorí nám v tejto malebnej obci poskytli ich chalupu.
Keď sme vystúpili z metra, prvým pozitívnym šokom po šoku teplotnom, z výstupou klimatizovaného podzemia do vyhne ulice, boli pristavené dva vozíky plné ľadu, z ktorých krásne mladé Maďarky zadarmo ponúkali ľuďom vychladené fľašky Coca coly. Priznávam, obrátil som sa viackrát…
Našli sme aj autobusovú stanicu, odkiaľ nám išiel autobus číslo 820 až na konečnú do Santova, do obce, v ktorej ešte bývali potomkovia prisťahovalcov zo Slovenska.
Klíma v ňom fungovala pomerne slušne, tak sme sa pohodlne usadili, dopíjajúc Colu.
Predo mnou sedelo dievča s dvomi vrkočmi, asi 12-ročné. Čakal som, že vytiahne ipod, alebo mobil, založí si slúchadlá, alebo bude na Facebooku. Ale namiesto toho siahlo do tašky a celou cestou pozorne čítalo starú hrubú knihu. Nepoznám veru krajší pohľad, ako na mladé dievča, čítajúce knihu. Nakukol som jej cez plece, názov som nezachytil.
A kniha bola v slovenčine…
( 🙂 Anton Andrej Pižurný)
foto: Kamenné divadlo v Pilisszantó – Santov.