Slavo. . .

24. októbra 2015, Anton Pižurný, Nezaradené

SLAVO ROBÍ VŠETKO

So Slavom B. sme kedysi spolu maturovali v Banskej Štiavnici. On na Lesníckej škole, ja na Gympli. Dokonca som bol na jeho stužkovej, lebo tam hrala kapela môjho spolužiaka Petra z Krupiny.

Chodievali sme s ním na Židovský cintorín, kde sme písali básničky a pili Krupinské zlato, sediac na rozborených hroboch. Slavo si v tom čase privyrábal ako brigádnik u legendárneho štiavnického hrobára, pána Káchu. Bolo aj tak, že sme sedeli v jeho kutlochu a popíjali na prázdnej truhle.

Nezabudnem na to, ako raz po dlhej noci, keď nás nad ránom pochytil hlad, Slavo vyliezol na strom pred hotelom Grand a priniesol z jeho koruny pečené kurča, zabalené v alobale. Dodnes nechápem, ako sa tam dostalo.

Hoci bol Slavov strýko predsedom Mestskej organizácie Komunistickej strany, Slavo asi veľkú radosť rodine nerobil. Odsedel si nejaký ten čas aj v base.

Slavo je vlastne v súčasnosti jednou z najznámejších postáv ulíc Banskej Štiavnice. Keď som ho po mnohých rokoch stretol na Trotuári, postavili sme sa tvárou v tvár v nočnom osvetlení.

– Ako sa máš, Slavo?
– Mám sa.

Chcel som sa mu pozrieť do očí, ale jeho čiapka mu ich presne zakrývala tieňom, ako čiernou páskou. Zamrazilo ma, hoci to bolo v lete.

– A čo vlastne robíš?
– Všetko, Tono. Všetko…