Dnes, 25. októbra 2015 (v dobe zmeny času z letného na zimný) sa mi snívalo, že moja teta mala pohreb. Bola tam celá rodina. Nevšímali si ma. Povedal som, že ak sa ku mne chovajú ako ku prašivému psovi, idem radšej preč. Dlho som nevedel nájsť svoje topánky. Tak som nakoniec odišiel v niekoho Pionierkach s bielymi šnúrkami.
Blúdil som potom lesom (bolo to niekde okolo Podhoría pri Banskej Štiavnici ) a našiel som vo svojej koženej taštičke dve päťeurovky, tak som sa rozhodol vrátiť na pohreb.
Ale blúdil som opäť niekde okolo Starého mesta (tam sa mi už viackrát snívalo) a začal na naháňať nejaký pes.
Tak som si povedal, že takáto somarina sa mi musí zase snívať a radšej sa prebudím. Tak sa aj stalo. Chválabohu…
(anton a. pižurný)
kresba Henrieta Rojkova
Hodina vlka je časom medzi polnocou a úsvitom, kedy umiera najviac chorých a rodí sa najviac detí. Je to čas, kedy živých v hlbokom spánku prenasledujú ich najtemnejšie obavy a nočné mory. V tomto čase ožívajú duchovia a démoni.
Už niekoľko rokov pozorujem na sebe tú vec, že keď sa mi snívajú už fakt riadne chobotiny, dokážem si v tom sne povedať, že to sa mi už musí snívať a dokážem sa prinútiť, aby som sa zobudil…