Moja stará mama z dedinky Prenčov pod bájnym vrchom Sitno – tak, ako už staré mamy bývajú, bola výborná kuchárka. Aj dnes okrem obeda sa rozhodla upiecť koláč. Mala posledné dve vajíčka, nuž si ich pripravila dopredu a položila ich neďaleko sporáka.

(Jej muž – náš starý otec, bol majster šuster a bol na svoju ženu veľmi prísny. Vravieval, že žena má byť „ako iskra“. On už až tak veľmi „neiskril“. Raz dala stará mama na sporák variť polievku a išla na dvor, nasypať sliepkam. Polievka začala vrieť, starý otec, ktorý sedel pár metrov od sporáka, namiesto toho, aby hrniec posunul na kraj sporáka, zakričal na starú mamu na dvore:

– Stará! Hybaj sem, polievka ti horí! )

V mojom dnešnom sne už mala stará mama nachystanú múku na koláč, že zamiesi. Chcela ešte do toho hodiť posledné dve vajíčka, keď sa zrazu ozvalo pípanie a frnk! Frnk! – z vajíčok sa vyliahli vtáčiky a vyleteli von otvoreným oknom.

Stará mama hodila rukou a povedala túto vetu:

– Mali ste byť do koláča a teraz sú z vás vrabce!

Vrabce majú určite menšie vajíčka a pochybujem, že hneď po vyliahnutí vedia lietať, ale v sne je predsa možné všetko…

© anton a. pižurný