P o s t e ľ . . .

Posteľ je najlepší štvornohý priateľ človeka. Na posteli sa zobúdzame, v nej zaspávame. V nej nás hladia sny, v nej nás lámu depresie.

Na posteli sa rodíme, plodíme a umierame. V posteli sme ohľaduplní, hoci sme niekedy od hladu plní. Iní už ráno v posteli prežúvajú svoje ego.

Odohrávajú sa v nej drámy, seriály, malé smrti, aj tie ozajstné.

Odyseus si postavil posteľ tak, že v lese našiel mladý pevný strom, zoťal ho nad koreňom – to bola prvá noha postele, potom si urobil ďalšie nohy a okolo postele si postavil chatrč.

A spal ako bábätko.

Ja ale nechcem byť pri niekom spiacim mužom v najlepších rokoch.

Ja sa chcem konečne vyspať, alebo zaspať naveky na nej.

Amen.

(c) anton a. pižurný