Č e s ť . . .
30. januára 2016,
Anton Pižurný,
Nezaradené
STRETNUTIE S IDOLOM MLADOSTI
(Hranice medzi národy stavajú politici)
Stužková je udalosť, ktorá predchádzala plebiscitu, nazývanému niekedy aj „skúška dospelosti“ – teda maturite. Tá naša stužková sa konala v socialistickej Banskej Štiavnici v budove, ktorá patrila vtedy jednému z najväčších podnikov v meste – Plete. Bol to spoločenský dom, kde sa diali mnohé akcie – od svadieb, vedomostných súťaží ako „Čo vieš o Sovietskom zväze“, cez diskotéky, až po stužkové.
Tá naša stužková mala bohatý program, kde okrem infantilných častušiek, a nápaditých scénok hrala naživo aj kapela nášho spolužiaka Petra Rusnáka z Krupiny. Program gradoval a gradoval, až prišla tá chvíľa, keď už v hlbokých nočných hodinách sme sa pri stole s muzikantmi, náležite potúžení rozhodli, že to teda urobíme. Chalani z kapely chvatne zapli nástroje, Peter sa postavil k svojmu slávnemu Hohneru, clavinet D6 a Yamahe DX 7 a spustila sa rocková smršť v podobe rinčiaceho hitu maďarskej kapely Piramis, ktorá sa volala „Besculet“ – Česť“ (A becsület ennél mégis tobbet ér – Česť aj tak stojí nad všetkým). Spevák Piramisu – Sándor Révész – sa vyznačoval veľkým hlasovým rozsahom, ktorý využil aj v tomto hite.
Kapela spustila pamätný riff a ja som v zelenom obleku so stužkou na klope, s dlhými vlasmi, ktoré sa mi podarilo zachrániť pred ostrihaním, vyskočil na pódium Plety za mikrofón a veru sme si to riadne užili. Moja maďarčina vo fistule znela stredoslovenským historickým mestečkom Banská Štiavnica dosť bizarne, ale naši spolužiaci sa vlnili pod pódiom v úchvatných rockových pózach.
Dohrali sme, diváctvo šalelo. Vtom prišla pod pódium s prísnym výrazom dôstojným krokom naša súdružka triedna profesorka s výchovnou poradkyňou a povedala:
– Anton, buď budete spievať tichšie, alebo ukončíme stužkovú!
Bol som plný rockovej guráže, tak som skočil k mikrofónu:
– Máme spievať tichšie. Tak to radšej končíme stužkovú!
A tak aj sa aj stalo.
🙂
…………………………………………………………………………………………………….
P.S. Práve dnes sa mi podarilo byť po prvýkrát chvíľu s mojím celoživotným speváckym idolom Révész Sándorom z Piramisu na jeho koncerte v Dunajskej Strede. Je to veľmi milý a skromný chalan. Lámanou maďarčinou som mu povedal, že som Slovák, ale že on je môj spevácky idol už niekoľko desaťročí. A že kultúra nepozná hranice, hranice medzi národy stavajú politici.
Pomyslel som si aj na Petra, ktorý sa žiaľ, stretnutia so Sándorom nedožil. Opustil naše slzavé údolie navždy pred tromi rokmi.
Takže, Peter, pozdravujeme ťa tam hore a Česť aj tak stojí nad všetkým!
(c) anton a. pižurný
Spriadanie myšlienok
