Malinový ostrov 3. .. | » Print PANDORA

Tatry sú z iného sveta. Ľudia si po nich pokojne chodia, vykrúcajú krky, všetko si obzerajú, ale necítia, že sa dívajú na milióny rokov. V Tatrách sa Čas zastavil. Len ľudia sa musia stále kamsi ponáhľať. Ale tu sa tiež spomalili a vychutnávali si každý okamih večnosti.

Aj dnes som sa potajomky vybral na Malinový ostrov uprostred Studeného potoka. Nepozbieral som všetky maliny, ale, hoci som bol nedočkavý, dokázal som sa ovládnuť, nechal som aj nabudúce. Voňavý Malinový ostrov uprostred Studeného potoka bol mojím tajomstvom, mojim rajom. Rak Mrzák ma zbadal, ale už bol pokojnejší. On bol predsa doma a ja som bol hosť.

Moja mama pestovala maliny. Mali svoje miesto v niekoľkých radoch pri plote jej záhrady s krásnymi kvetmi, ovocnými stromami, zeleninou. Boli nádherné, voňavé a chutné. Keď som si jednu veľkú ako palec vložil do úst a pomliaždil jazykom, po podnebí sa mi rozliala nadpozemská chuť. Mama tie maliny zavárala, robila z nich fantastický lekvár, ktorý, ak som si natrel na chlieb s maslom, tak tomu sa veru nevyrovnala žiadna z pochúťok.

Ale najlepší bol mamin malinový sirup. Keď ho varila, jeho uhrančivá vôňa sa vznášala po celom dome a hneď som sa ocitol na svojom Malinovom ostrove, kde stál Čas a kde bolo tak krásne smutno.

Ten sirup bol nebeská manna. Mama ho navarila do mnohých fľašiek, ktoré uložila v špajze. Pili sme ho roky po tom, ako zomrela. Jej sirup bol voňavý a sladký, ako aj spomienka na ňu a jej dobrotu…