VINCENT ŠIKULA bol slovenský spisovateľ, narodil sa 19. októbra 1936 v Dubovej. Vyštudoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave lesný roh. Počas štúdia na konzervatóriu pôsobil ako organista v Ivanke pri Dunaji. Po skončení vojenčiny pôsobil ako učiteľ v Ľudovej škole umenia v Modre. Istý čas bol redaktorom literárneho časopisu Romboid, potom pracoval ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby (1969 – 1973). Až do roku 1992 bol redaktorom pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1994 – 1999 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Zomrel 16. júna 2001 v Modre.
Šikula píše: „Takmer každý človek chce byť hrdinom. Aj ja. Nie preto, aby predo mnou ľudia skladali z hlavy širák, ale aby som si zaslúžil, že žijem. Niekto hrdinom je a nevie o tom, iný nie je, no nadúva sa, robí zo seba hrdinu, podistým si myslí, že hrdina by nebol hrdinom, keby sa nenadúval. Všetci opakujeme: hrdinom môže byť celkom obyčajný človek. Aj to tak je.
Niektorý príbeh je taký krásny alebo zaujímavý, že ho vôbec netreba písať, lebo spisovateľ ho môže iba pokaziť. Niektorý príbeh je vhodný pre hoboj, iný pre fagot, ďalší pre dychový kvintet a niektorý pre veľký symfonický orchester.“
Som rád že práve na Bielu sobotu som si na neho mohol zaspomínať v jeho autentických stopách v sprievode najfundovanejšej osoby: jeho druhej manželky literátky Anny Šikulovej.
Ďakujem za pekný deň, Anička.
.anton andrej pižurný.
Fotografie:
– Vinco Šikula a Anna Blahová Šikulová na Palackého ulici v Bratislave…
– Pred domom v Modre na Hamrštíle, kde Vinco písal i skonal…
– Originály lesný roh Vinceta Šikulu…