S DUCHMI VEĽKÝCH
Na chvíľu do tohto mesta prídeš,
urobíš niečo malé, urobíš veľké čosi
(stále ešte nevieš, kto si),
trocha spoznáš nepoznané,
rany na duši nechá to, čo poznáš,
poletuješ si s duchmi veľkých
(tým malým sa nikdy nevyrovnáš),
sýty myšlienkami spletenými do mašlí,
kým v bruchu
hrá realita symfónie.
Už viem, že to, čo je dôležité,
tie najväčšie poklady, sú predsa v zemi.
K nim sa predsa vrátime,
keď sa všetko pominie,
keď sa spomienky tiež pominú.
Tí bez rozumu znova a znova
budú zhášať oheň, ďalší a ďalší
budú márne hľadať Svetlo,
aby sa napokon aj oni stratili
v nemilosrdnej priepasti ľudskej pamäte,
ktorá zhltne aj rozum, aj srdce,
ale nikdy nepožrie Ducha.
Tí bez srdca budú stále hovoriť o Zajtrajšku,
lebo ich vlastný strach
má ukuté okovy iba z materiálnej lásky.
Tvoj duch je stále tu.
TY nepotrebuješ byť v pamäti ľudskej,
pretože TY sám si duchom.
Toto mesto to vie.
Toto mesto, táto krajina ťa potrebuje,
táto zem volá o pomoc!
A TY si pritom stále tu, Andrej…
© anton andrej pižurný
foto Milan Hrabko v Botanickej záhrade v Banskej Štiavnici
Andrej Braxatoris (Sládkovič) sa narodil 30. marca 1820 v Krupine…