V čase môjho detstva (1930 – 1940) nebola v našej dedine elektrika, neboli vodovody, ani iné vymoženosti a pomocníci dnešnej doby. Právalo sa na potoku, a to, že to nebola taká jednoduchá robota, to priblížim v tejto časti mojich spomienok.
Spodného prádla z domáceho plátna sme mali dostatok, preto ho v zime neprali. Povykladali ho na padláš a potom na jar ho prali naraz. Lepšie povedané „zvárali“. Na tento účel slúžila vysoká drevená nádoba na troch nohách – zvarák. Na dne mala malý okrúhly otvor. Večer pred zváraním sa do zvaráka naukladalo všetko prádlo. Na spodok sa poukladali konopné pradená a postupne všetko prádlo. Zatiaľ v kotli pri zvaráku sa hriala voda. Kúrilo sa pod kotlinou. Jemný popol z dreva sa vysypal do vrecka, ktoré sa ponorilo do vody. Keď voda zovrela, zalialo sa ňou prádlo vo zvaráku a nechalo sa odmáčať do rána (otvor na dne zvaráka bol otvorený).
Na druhý deň sa tento proces zopakoval, ale s tým rozdielom, že sa voda zo zvaráka vypúšťala. Vrecko s popolom ostávalo po celý čas v kotli, čím sa vlastne vytváral lúh z popola, ktorý mal bieliacu schopnosť. Po poslednom zaliatí sa prádlo nechalo vychladnúť a potom sa išlo prať do jarku na Čistú vodu. Bola to skutočne čistá voda.
V koryte tohoto potôčika sa spájali tri pramene, vytekajúce spod Sitna: Nemcov potok, Babí potok a Bardínovský potok. (V oblasti Bardínovej našiel kňaz a učenec Andrej Kmeť ľudskú čeľusť s prirastenou kovovou zámkou). Sú to ich oficiálne názvy. Bol to pomerne malý potok, preto sa uprostred koryta vytvoril „žump“. Povyberali sa väčšie kamene, z ktorých sa urobila akási hať a tým vznikla priehrada plná čistej vody. Do nej sa postavil prací stolec a na ňom položené prádlo sa bilo – plieskalo piestom. Stolec bola dosť široká doska z mäkkého dreva, na jednej strane s dvomi zadnými nohami šikmo postavená vo vode. Piestom sa špliechala voda na prádlo a nasledovným „bitím“ piestom sa špina z prádla uvoľňovala. Dievčence mali piesty pekne vyrezávané. Potom sa prádlo vo vode dobre vypláchalo, vyžmýkalo a rozložilo sa po okolí uschnúť. Po usušení bolo krásne biele. Žiadne moderné prechemizované pracie prostriedky by ho tak krásne nevybielili. Spodné sukne „gecele“ z kúpeného plátna sa „krochmelili“ (škrobili) haluškovinou. Voda, v ktorej sa varili zemiakové halušky sa rozriedila obyčajnou vodou a to bol krochmeľ – škrob.
Menšie kusy prádla, hlavne farebné, sa právali častejšie. Doma sa prádlo pralo v drevenom korýtku horúcou vodou s šichtovým mydlom (sapúnom). Pláchalo sa na potoku a to aj v zime. Do ľadu nad vodou si ženy urobili priehlbeň a pláchali v ľadovo studenej vode. Na zohriatie rúk si priniesli horúcu vodu v mliečniku, v ktorej si ruky občas zohriali.
Sú to už len spomienky. Moja mamka nedávno oslávila 90-tku, ale reumu v rukách nemá, hoci dlhé roky právala týmto spôsobom.
(c) Janka Pižurná
SPRIADANIE MYŠLIENOK