Bol som po dlhšom čase aj v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei v Eurovei. Bolo mi trocha smutno, že niektoré knihy sa tam predávajú naozaj ako tovar. Iba ako spotrebný tovar. Ako kus mäsa. Niektoré sú ako voňavé prosciutto, iné ako riadne prerastený bôčik, či ukryté staré šľachy pod pekným obalom. A niektorí autori tam majú toho naozaj na kilá…
Potom na nábreží Dunaja v Bratislave za chrámom konzumu Eurovea som si ležiac v tráve znova uvedomil, ako krásne náš život plynie, ako krásne plynie všetko (panta rhei) okolo nás.
Slovensko zachvátil ošiaľ rúbania stromov. Hlava nehlava, zdravý nezdravý, živica fŕka, triesky lietajú. Hm, žeby sa z toho dreva vyrábal papier a z neho potom tie knihy, ktoré som pred chvíľou videl na pulte? Ale potom je to dvojnásobná vražda!
Niečo predsa po každom z nás zostane. Po niekom kniha, po inom vyťatý kmeň. Som rád (aj ako bývalý kníhkupec), že sa u nás vydávajú a kupujú knižky. Niektoré obohatia ducha čitateľa, iné skončia v šrotovníku času. Čo už. Všetko plynie. A tak je to spravodlivé…
Ale tomu, kto rúbe zdravé stromy, alebo tomu, kto podpisuje súhlas na ich výrub, by som najradšej poobtínal prsty…
© anton a. pižurný
14.4. 2016