Moja mama bola dlhé roky vedúcou Slovenskej knihy. Cestou zo školy, po obede v družine som išiel rovno za ňou, dala mi drobné, za ktoré som si v Pekárni cez cestu kúpil dva makové koláče, alebo Dubčekove rožky a kofolu, alebo som išiel oproti do Potravín, ktoré viedla pani Halmayová, kde som si najradšej kupoval vanilkové venčeky, alebo keksy polomáčané v čokoláde. Potom som si z mnohých políc vybral knihu, posadil som sa do jedného z kresiel pri stolíku a na dlhé hodiny som sa pohrúžil do literárneho sveta, až kým sa nezošerilo. Predajňa mala pútač KNIHY – GRAMO – KONYVEK.
Za kreslom bol gramofón, na ktorom si záujemci o kúpu vinylových LP platní mohli na skúšku platňu vypočuť. Hm, lenže tie platne boli postojačky uložené práve na kresle, v ktorom som sedával, rovno za mojím chrbtom. Boli to LPčky socialistického tábora ako napríklad Vondráčková, Gott, Zagorová, Duchoň, Laiferová, či Kostolányová z Československa, Puhdys a Kreis z NDR, z Poľska SBB či Niemen a samozrejme Alla Pugačeva alebo Vesjoľyje rebjata zo ZSSR. Mojou doménou však boli platne z Maďarska. Skupiny ako Omega, Locomotiv GT, Corvina, Škorpió, Fonográf, či Generál, boli mojou krvnou skupinou. Moja mama Janka bola tajomníčkou miestnej Matice slovenskej, v ktorej organizovala napríklad aj legendárne „Matičné plesy“ v našom Kultúrnom dome, ale v Želiezovciach neboli nikdy žiadne väčšie problémy medzi Slovákmi a Maďarmi, až na nejaké tie prekáračky.
A práve maďarské platne boli aj predmetom záujmu krásnych mladých Maďariek, ktoré chodili do kníhkupectva. Museli prísť ku mne a poprosiť ma, či si môžu pozrieť platne. Niekedy som vstal, išiel ku vchodu predajne a sledoval som ulicu. Ale niekedy som sa len trocha posunul, robil som sa, že zaujato čítam a dievčatá sa prehrabávali v platniach za mojím chrbtom. To boli veľmi vzrušujúce chvíle. Dievčatá krásne voňali, chichotali sa, dlho si obzerali a vyberali platne. Nakoniec si niektorú vybrali. Ak nemala mama čas, platne som som im prehrával ja, pretože zákazníci to nemali dovolené.
To boli moje prvé dotyky s dievčatami a maďarskou rockovou hudbou. Obe tieto sféry sú u mňa dodnes prioritné. Žiaľ, už len ako spomienky.
P.S. Na fotografii je vľavo moja mama Janka Pižurná, v predajni Slovenskej knihy v Želiezovciach. so spolupracovníčkou.
(c) anton a. pižurný
BIELA SKRINKA
(15. apríl 2016)