Člo Vek. . .

GENERAČNÁ
(Privysoko a prinízko)

1. Regenerujeme sa spomienkami na prítomnosť,
   čím viac toho máme, tým nám toho nie je dosť.

Žijeme na úver, len raz to bude treba splatiť
a pobrať sa tam, kde sú už skoro všetci kamaráti.

Kruhy pod očami a v obilí, svetu vládnu iba debili.

Už sa nás čas pomaly nachýlil, padáme ako stromy.

Vravíme si: To ale predsa nie oni, to my.

To my sme boli privysoko a prinízko.

Chýba nám ten posledný skok do priepasti Nádeje,
ale nič sa ešte nedeje, ešte sa smejeme, tie deje
ktoré precválali našimi životami, boli naplno a boli skvelé!

II.

A potom príde Ticho, to nádherné ticho bez bolesti,
kde sa nám v Duši zmier rozhostí, počkáme si na ďalších hostí
a starých psov odoženú od kosti.

Kruhy pod očami a v obilí, svetu vládnu iba debili.

Práz Dno.

Člo Vek.

Sem sa treba na ohnivom koči doviezť, hoci Poho Nič
kričí, že všetko je dávno… stratené.

Ale my sa vrátime späť do Zeme.
Na jar sa zasa zasadíme, potom vyrašíme.
A nakoniec zožneme naše mená a minulosť bude nemá.

© anton a. pižurný