– Hej námorník, nechaj už toho snívania a vydrhni palubu, nech sa ti trieska spomienky na horúcu lásku zadrie hlboko do túlavej duše!
– Hej námorník, ty nevieš, že Biela veľryba je vymyslená, rovnako ako Modrý vták šťastia, že tadiaľto sa ešte nikto neplavil, že len na dne morskom nájdeš nádej?
– Hej námorník, došli už zásoby rumu, tabaku a jedla, tvoj pohyblivý domov stráca súradnice, Ostrov pokladov je dávno vybielený lupičmi, srdce zvončeka smutne klipká nad vysokou hladinou.
– Muž cez palubu!
…Nebol to dobrý námorník, lebo bol verný, počul a videl viac, ako bolo treba,a okrem toho bol hlúpy, lebo skočil vo chvíli, keď sa v tmavej slanej noci objavilo svetlo majáka…