Nuž, nepovažujem sa za xenofóba, ale občas ma zaskočí niečo nezvyčajné a vtedy nereagujem asi celkom správne.
Išli sme na náš spoj na autobusovej stanici v Bratislavských Mlynských Nivách. Sľubovaná nová autobusová stanica je zatiaľ nedohľadne a myslím si, že tá, ktorá dnes funguje, nie je práve reprezentatívnym miestom hlavného mesta Slovenska. Už len taká maličkosť, že sa tam večer nedá nikde si normálne sadnúť a najesť sa. Funguje tam len bufet, ako vystrihnutý z hlbokého socializmu, aj ten večer o piatej zatvárajú. Teraz tam boli dokonca aj celkom vybrakované automaty na nápoje. Premelie sa tam naozaj kopa národa, prakticky z celej Európy. Znie tam nemčina, angličtina, francúzština.
Išli sme na naše nástupisko a oproti nám kráčali dve mladé ženy, asi Japonky. Jedna z nich mala na tvári bielu rúšku. Polohlasom som povedal: „Nevonia ti náš bratislavský vzduch? Nie je to síce ktoviečo, ale určite tu nie je taký smog, ako v Tokiu.“
Moja priateľka sa na mňa pozrela a povedala: „Hm a čo keď má napríklad chrípku a nechce nainfikovať ostatných?“
Môžem sa hanbiť, xenofób jeden!
© anton a. pižurný
2. október 2016