Hovorí sa, že každá generácia o sebe tvrdí, že práve ona bola tou poslednou najlepšou. Tiež to, že súčasná mladá generácia je nevzdelaná, cynická a neuznáva hodnoty. Nemusí to byť pravidlom, pretože čas plynie stále rýchlejšie, ale niečo na tom bude.
O gramatickej zdatnosti našej mladej generácie totiž radšej pomlčím, aj keď sa mi niekedy otvára nožík vo vrecku. Nedávno som kdesi čítal štatistiku čítania mladých ľudí u nás. Zostal som šokovaný. Mnohí mladí ľudia poznajú maximálne tak Harryho Pottera a Pána prsteňov. Netvrdím, že každý mladý človek má svoj voľný čas tráviť čítaním kníh.
Mal som to šťastie, že moja mama bola dlhé roky vedúcou Slovenskej knihy, kde som za svoje detstvo prečítal stovky knižných titulov, nakoniec som aj sám vyštudoval knihovníctvo a pracoval som v bratislavských kníhkupectvách. Dnes sa cítim veľmi zvláštne, keď vidím, že namiesto tých kníhkupectiev sú dnes butiky.
Literatúra je večná, večne sa meniaca, kniha sa nikdy nesmie stať len konzumným tovarom (dnes sa už predáva dokonca na kilá, ako som to videl minulý rok na Bibliotéke). Žijeme časy, keď sa za literatúru považujú aj veršíky a statusy na Facebooku.
Literatúra je podľa mňa jeden z najdôležitejších predmetov v školách, v študentoch sa poznaním literatúry nebuduje len gramatická a informačná databáza, ale rozvojom kreativity z nich môžu vyrásť osobnosti, ktoré si termíny „sloboda“ a „pravda“ budú vážiť v ich pôvodnom význame a nebudú si ich zamieňať za anarchiu a lož ako pracovnú metódu.
© anton a. pižurný