Život je jedálenský vozeň. . . | » Print PANDORA

Praha je mesto magické. Máme ju radi a občas tam preto zájdeme pokochať sa históriou, aj stretnúť sa s priateľmi. Raz sme takto cestovali do Prahy vlakom EuroCity Budapest – Hamburg v jedálenskom vozni. Nastúpili sme v Bratislave. Zabudli sme na miestenky, rozhodol som sa, že pôjdeme do jedálenského vozňa. A vyšlo nám to perfektne.

Jedálenský vozeň bol ako z filmu. Bolo v ňom cítiť akúsi zabudnutú aristokratickú noblesu. Cestujúcich nás tam bolo pár. Objednali sme si raňajky a pán vrchný nás hneď upozornil, že ak by sme chceli drinky, tak rýchlo, lebo o chvíľu sme v Čechách a tam bola práve prohibícia alkoholu kvôli otrave a následnému oslepeniu ľudí, ktorí pili pančovaný alkohol. Do hraníc sme to stihli, ale…

Bežne je povolené sedieť v jedálenskom vozni tak hodinku. Pán vrchný bol ako zo žurnálu. Mimoriadne úctivý, stará škola. Započul som v jeho češtine maďarský prízvuk. Vedel, že sme Slováci, ale s mojou dosť slabou znalosťou maďarčiny sme sa napriek tomu pustili do debatky. Družba bola ako vyšitá!

Skončilo sa to tak, že mi nakoniec v čase prohibície alkoholu v Čechách Karoly potajme nalieval Tullamorku v kuchynke a tam sme aj fajčili..

Sedeli sme v príjemnom prostredí už celkom sami v parádnom vozni, cesta za oknom sa prelínala do nekonečna. V Prahe na Hlavním nádraží sme sa s naším pánom vrchným Károlym z Budapesti rozlúčili, aj sme mu ešte zamávali z perónu na úspešnú cestu do Hamburgu. Parádna cesta to veru bola!

Vidím doteraz. Lebo len ten, kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom..

Bola to jedna z mojich najkrajších osláv. Mal som práve narodeniny. Ďakujem, Jarka.

🙂