Srdce a mozog: Nemocničné blues

27. novembra 2016, Anton Pižurný, Nezaradené

 

Láska je mocná čarodejka, dokáže dávať život, ale dokáže aj zabíjať.

Po rozchode s mojou ostatnou parnerkou som bol až tak ďaleko, že som nevládal dýchať, pichalo ma v hrudi, nespal som, chudol som… Myslel som si že som po infarkte. Priateľ mi vybavil vyšetrenie u jeho mamy v Roosweltovej nemocnici v Banskej Bystrici, bola primárkou kardiochirurgie.

Po vyše hodinovom vyšetrení, (keď som celý dolepený snímačmi uháňal po bežiacom páse a ďalších beťárčinách) si ma pani primárka zavolala do ordinácie, usmiala sa, ponúkla mi Marlborku a hovorí:

🙂

 

Privodil som si ťažký otras nozgu. Na prvom vyšetrení magnetickej rezonancie mi pani doktorka ukázala na počítači, že len dva milimetre ma delili od smrti krvácaním do arbor vitae… A že musím brať lieky, aby sa mi rozpustilo riečisko krvi…

Na ďalšom vyšetrení CT v Bratislave (mimochodom na ulici so skvelým názvom „Cintorínska“) mi po úkone doktor hovorí:

© anton a. pižurný