Vzťahy medzi národmi nie sú vždy na tej najlepšej úrovni, ale všetci sme len ľudia so svojimi chybami, aj so svojimi kladmi. Spolužitie Maďarov a Slovákov bolo vždy pestré. Raz som sa v Banskej Štiavnici zhováral pred kostolom sv. Kataríny (tzv. „slovenským“, pretože sa v ňom ako v prvom kázali omše v slovenčine) s istým profesorom Vysokej školy banskej z maďarského Miskolca, kam bola práve táto škola presunutá z Banskej Štiavnice. Vtedy mi povedal vetu, ktorá mi utkvela v pamäti:
– „Viete, hranice medzi národy nestavajú bežní ľudia, ale politici“…
Naše organizácie v zahraničí sa snažia pomáhať členom nášho národa cez rôzne aktivity. Nebolo tomu inak, ani v obci Pilliszantó pri Budapesti (kde žije väčšia konkláva Slovákov), v ktorej pán starosta zorganizoval zájazd na Slovensko, spoznávali našu históriu, folklór a obyčaje. Putovali od Košíc, po rôznych pamätihodnostiach, cez Banskú Štiavnicu, až skončili v Bratislave.
Na konci zájazdu sa pán starosta opýtal malého tučného slovenského chlapčeka z Pilliszantó, čo sa mu na zájazde najviac páčilo.
Chlapček bez zaváhania odpovedal:
– Najviac mi páčilo, hát, McDonald!